Čís. 16886.

Exekúcia na pohľadávku u poštovej sporiteľne môže byť proti obci povolená len po predložení prejavu administratívneho úřadu podľa § 5 vl. nar. č. 86/1936 Sb. z. a n.1
(Rozh. zo 4. marca 1938, R III 822/37.)
Súd prvej stolice povolil uhradzovaciu exekúciu proti městu B. medzi iným zabavením vkladu exekúta ti. poštovej sporiteľne v Prahe. Rekurzný súd usnesenie súdu prvej stolice čiastočne změnil a žiadosť exekventov o povolenie uhradzovacej exekúcie proti městu B. zabavením jeho vkladu u poštovej sporiteľne v Prahe zamietol. Z dôvodov: Názor exekventa, že před rozhodnutím o povolenie exekúcie má byť přejav administratívneho úradu predložený už s exekučnou žiadosťou, je správný natoľko, nakoľko v exekučnej žiadosti boly označené určité čiastky majetku, na ktoré má byť exekúcia vedená (posl. veta odst. 2 § 6 vl. nar. č. 86/1936 Sb. z. a n.). V takomto prípade je podľa čl. 11 č. 2 zák. č. 123/1923 Sb. z. a n. a odst. 2 § 6 vl. nar. č. 86/1936 Sb. z. a n. už povolenie exekúcie závislé od toho, či okresný úřad prejavil, že exekúcia na tieto určité majetkové čiastky je prípustná. Nakoľko exekventi vo svojom návrhu žiadali zabaviť vklad obce B. u poštovej sporiteľne v Prahe, označili určitú čiastku majetku, na ktorú má byť exekúcia vedená. V tomto případe podľa čl. 11 č. 2 zák. č. 123/1923 a odst. 2 § 6 vl. nar. č. 86/1936 Sb. z. a n. exekventi mali už k exekučnej žiadosti pripojiť prejav príslušného administratívneho úradu, že exekúcia majetku je prípustná. Exekventi však tejto povinnosti nevyhověli a preto bolo treba rekurzu města B. vyhoveť a návrh v tejto čiastke zamietnuť.
Najvyšší súd ďalší rekurz exekventov zamietol.
Z dôvodov:
Exekventi napádajú ďalším rekurzom časť usnesenia rekurzného súdu, ktorou bol zamietnutý ich návrh o povolenie uhradzovacej exekúcie zabavením pohľadávky exekúta města B. u poštovej sporiteľne v Prahe na šekovom konte č. 32 573 v sumě asi 50 000 Kč.
Rekuzný súd zamietol správne túto časť exekučnej žiadosti z toho dôvodu, že exekventi nepriložili k exekučnému návrhu prejav příslušného administratívneho úřadu (§ 5 vl. nar. zo dňa 2. apríla 1936, č. 86 Sb. z. a n.), že k uspokojeniu možno použiť dotyčnej pohľadávky. Preto bolo treba rekurz ako bezzákladný zamietnuť.

Porovnaj: Úr. sb. č. 3610.*)

Citace:

č. 16886. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 656-657.