Čís. 17121.

I. Pri zápise do soznamu advokátov osoby, která bola do soznamu kandidátov advokátstva zapísaná už pred účinnosťou zákona čís. 144/1936 Sb. z. a n. (pred 1. júlom 1936), okolnosť, že žiadateľ zastáva ako vysokoškolský asistent úrad učiteľský, neprekáža tomu, aby do 5ročnej právnej praxi potrebnej podľa § 5, odst. 2 adv. novely čís. 40/1922 Sb. z. a n. započítaná bola prax konaná žiadateľom, zapísaným do soznamu kandidátov advokátstva, skutečné a v dostatočnom rozsahu u advokáta v dobe spomenutej asistentúry.
II. Výbor advokátskej komory je oprávnený skúmaľ, či žiadateľ o zápis do soznamu advokátov prax, vykázaná formálne obsahom soznamu kandidátov advokátstva, skutočne a v dostatočnom rozsahu konal; žiadateľovi má byť daná príležitosť, aby sa vyjadril o okolnostiach, vyšetrených čo do konania tejto praxi.
(Rozh. z 15. septembra 1938, R III 528/38.)
Správny výbor advokátskej komory odoprel žiadateľovi, kandidátovi advokácie s advokátskou skúškou, zápis do soznamu advokátov v podstate z toho dôvodu, že — hoci mali žiadateľ podľa evidencie advokátskej komory prax šest rokov, sedem mesiacov a šest dní — nepreukázal potrebnú päťročnú prípravnú prax, lebo bol vo vykázanej dobe dva roky a päť mesiacov aj asistentom na právnickej fakulte a tuto dobu nemožno započtať do päťročnej právnej praxi.
Najvyšší súd zrušil usnesenie advokátskej komory a uložil komornému výboru, aby — doplniac pokračovanie — o žiadosti o zápis do soznamu advokátov znova rozhodol. Dôvody: Pripustením odvolateľa k jednotnej sudcovskej a advokátskej skúške mohlo byť (čo do doby jeho praxi) pravoplatné rozhodnuté iba o tom, že odvolateľ splnil podmienku trojročného praktického zamestnania v právnej službe u advokáta v smysle § 5, odst. 4, novely č. 40/1922 Sb. z. a n. Na tomto uznaní a započítaní trojročnej praxi kompetentnou skušobnou. komisiou (§ 20 zák. čl. LIII:1913 a nariadenia býv. uh. krát. ministra spravedlnosti z 19. decembra 1913 č. 67300) nemohlo by sice už nič byť mienené pri rozhodovaní o tom, či odvolateľ splnil podmienku zápisu do soznamu advokátov, stanovenú v § 1, odst. 2, lit. e), cit. novely, ale napadnutým usnesením, uznanie a započítanie tejto trojročnej praxi nebolo nijak dotknuté. Odvolateľovo vysvedčenie o skúške advokátskej, v spisoch založené, je datované dňom 12. apríla 1938. V tejto dobe však mal odvolateľ aj bez ohradu; na spornú dobu svojho asistentského pôsobenia na právnickej fakulte (od 1. mája 1932 do 30. septembra 1934) — vzhľadom na to, že v sozname kandidátov advokátstva bol zapísaný od 30. mája 1930 do 1. októbra 1930 a potom nepretržite od 9. marca 1932 — na každý spôsob a mnoho viac ako ony tri roky právnej praxi u advokáta, i napadnutým usnesením uznané. Ináč v púhom výkaze právnej praxi odvolateľovej, pripojenom advokátskou komorou k jeho žiadosti o pripustenie ku skúške, nemožno spatrovať nejaké právnej moci schopné usnesenie o uznaní a započítaní praxi, lebo bola to len osvedčovacia listina v smysle § 14 adv. por. resp. teraz § 17 zák. čl. LIII:1913 a ostatne k vlastnému rozhodnutiu o započítaní praxi nebola tu povolané advokátska komora, ale podľa citovaných už predpisov 5 členový resp. v druhej stolici 7 členový sbor skušobnej komisie. Ani údajné usnesenie advokátskej komory zo dna 3. oktobra 1934 nemôže tu mať význam, lebo o vlastnom započítaní praxi kandidáta advokátstva môže advokátska komora ex professo rozhodovat iba po složení advokátskej skúšky pri skúmaní žiadosti o zápis do soznamu advokátov, pri čom jej nemôže byť odopreté právo, aby mohla podvrátiť vecnú správnosť púhych formálnych zápisov do soznamu kadidátov advokátstva. Z onoho výkazu právnej praxi resp. údajného usnesenia advokátskej komory zo dňa 3. októbra 1934 nemôže tedy odvolateľ vyvodzovať nejaké nadobudnuté práva a sťažovať si na otrasenie požiadavku právnej istoty. Odvoliateľ bol do soznamu kadidátov advokátstva zapísaný už pred účinnosťou zákona zo dňa 26. mája. 1936 č. 144 Sb. z. a n. (už dňom 30. mája 1930) a nevzťahuje sa pre na neho podľa čl. I č. 3 tohoto zákona ustanovenia tohoto čl. I č. 1 o predĺžení praxi na 6 rokov a o započítaní inej praxi ako praxi u advokáta. Ináč však ustanovenie tohoto čl. I č. 1 (ktoré takto vstúpilo aj na miesto druhého odstavca § 5 novely č. 40/1922 Sb. z. a n., článkom I č. 2 zák. č. 144/1936 Sb. z. a n. zrušeného) platí aj o odvolateľovi a nemôže sa mu preto do praxi u advokáta, stanovenej na najmenej 5 rokov, vôbec žiadna iná prax započítat, lebo toto započítanie bolo by možné iba pri kandidátoch povinných k 6 ročnej právnej službe a mohlo by sa týkať iba zbývajúceho jedného roku. Po tejto stránke odchylné dôvody napadnutého usnesenia nie sú správné. Nemôže preto byť reči ani o tom, aby sa odvolateľovi do tejto 5 ročnej praxi mohla započítať — či už úplné i len zlomkom — doba jeho už spomenutého asistentského pôsobenia na právnickej fakulte. Jeho odvolanie je tedy aj po tejto stránke bezzákladné. Odvolateľ však bráni sa aj tým, že i popri rečenej asistentúre vykonával prax u advokáta. Význam by tu pravdaže mohla mať iba prax započítateľná. Po tejto stránke netreba sa predovšetkým zaoberať otázkou, či ustanovenie § 2, lit. c) resp. lit. e) novely č. 40/1922 Sb. z. a n. platí aj o kandidátoch advokátstva a či by tedy už a priori následkom neslučiteľnosti oboch prípadných zamestnaní odvolateľových nebolo možné ani započítanie prípadnej praxi u advokáta. Napadnuté usnesenie samo uznává, že odvolateľ konal ako vysokoškolský asistent úrad učiteľský, tento však nebol by podľa výslovného ustanovenia cit. § 2 lit. c) tak ako tak dôvodmi spomenutej inkompatibility. Ináč však sa komorný výbor otázkou, či odvolateľ v dobe, o ktorú ide, t. j. v dobe svojej asistentúry, prax u advokáta obsahom soznamu kandidátov advokátstva formálne vykázanú skutočne a v dostatečnom rozsahu (t. j. plné tak, ako to predpisuje § 5, odst. 5, novely č. 40/1922 Sb. z. a n., totiž v takej miere, v akej pravidelné iní advokátski kandidáti, nemajúci iného zamestnania, právnu prax vykonávajú, pri čom s druhej strany nejde azda o nejaké malicherné meranie doby zamestnania, ale o rozumné posúdenie veci s hľadiska účelu právnej praxi, ktorým je výcvik kandidáta) konal alebo nekonal, ani nezaoberal a tak ani ničím nemohol podvrátiť vecnú správnosť tejto formálne vykázanej praxi. Bude preto na ňom, aby po prípadnom riadnom vyšetrení okolností, s vyloženého hľadiska k posúdeniu veci potrebných, o odvolateľovej žiadosti o zápis do soznamu advokátov znova rozhodol. Rozumie sa, že na prípad, že by komorný výbor chcel zotrvať na svojom stanovisku odvolateľovi nepriaznivom, má dať odvolateľovi príležitosť, aby sa o vyšetrených okolnostiach vyjadril, čo sa dosiaľ nestalo (§ 18 a § 41 lit. g) zák. č. 100/1931 Sb. z. a n., lebo ide o pokračovainie obdobné nespornému; porovn. Sb. n. s. č. 11308, 5028; vo veci samej provn. rozhodnutia č. 15629, 6355, 11068 tej istej sbierky).

Citace:

č. 17121. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 1155-1158.