Čís. 17118.Aj exekút má právo uplatňovať v rekurze proti exekúciu povoľujúcemu usneseniu, že žiadosť o povolenie exekúcie na peňažité pohľadávky exekúta proti státu alebo fondu pod verejnou správou neobsahuje údaje predpísané v odst. 3 § 1 vlád. nar. č. 234/1934 Sb. z. a n.1(Rozh. z 8. septembra 1938, R IV 319/38.)Súd prvej stolice povolil exekúciu na peňažitú pohľadávku, ktorú má exekút proti státu. Rekurzný súd na rekurz exekúta exekučnú žiadosť zamietol. Z dôvodov: Právom vytýká rekurent, že označenie pohľadávky, ktorá má byť zabavená, podľa zákona nie je dostatočné. V smysle odst 3 § 1 vlád. nar. č. 234/1934 Sb. z. a n. pri exekúcii na pohľadávky dlžníka u verejnej pokladnice alebo u státu má exekvent označiť pohľadávku: presne, a to podľa účelu a dôvodu tak, ako to citovaný právny predpis určuje. V súdenom prípade však nie je označená pohľadávka podľa uvedeného ustanovenia, lebo stavby pohraničných fin. stráž vôbec nie sú určené podľa miesta a nie je uvedené ani to, za aké práce (či za vykonané stavby alebo za opravy) prislúcha pohľadávka exekútovi.Najvyšší súd rekurz exeikventa zamietol.Dôvody:V napadnutom usnesení zaujaté stanovisko je v súlade so zásadou vyslovenou v rozhodnutí Najvyššieho súdu č. 2781 úr. sb. Názor rekurentky, podľa ktorého »dlžníkom namietané okolnosti (t. j. uvedenie všetkých okolností podľa odst. 3 § 1 vl. nar. č. 234/1934 Sb. z. a n.) uplatňovať je právo poddlžníka a dlžník na to sám nie je legitimovaný«, nemá opory v citovanom vládnom nariadení, ba je v rozpore s veliacim (kogentným) predpisom citovaného odst. 3, najmä s jeho staťou »musí obsahovať atď.«.Porovnaj: Úr. sb. č. 2781.