Čís. 5122.

Hranice medzi pokusom padelania peňazí a dokonaným trestným činom podľa § 1 zák. čís. 269/19 Sb. z. a n.
Príprava zločinu padelania peňazí podľa § 5 cit. zák.
(Rozh. zo dňa 10. novembra 1934, Zm IV 149/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti O. H. a spol., obžalovaným zo zločinu padelania peňazí, na základe verejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti vrchného štátneho zastupiteľstva takto sa usniesol: Najvyšší súd na základe 1. odst. § 35 por. nov. zrušuje napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu a vec vracia tomuto súdu k novému prejednaniu a rozhodnutiu; zmätočnú sťažnosť vrchného štátneho zastupiteľstva poukazuje na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Proti rozsudku odvolacieho súdu podalo vrchné štátne zastupiteľstvo zmätočnú sťažnosť na základe § 385 č. 1 a) tr. p. Najvyšší súd nemohol o tejto zmätočnej sťažnosti rozhodnúť vo veci samej, lebo neboly zistené všetky skutočnosti podstatné pre právne posudenie tohoto trestného prípadu.
Podľa skutkových zistení odvolacieho súdu O. H. pracoval na padelaní 50 Kč štátoviek. Jeho brat, obžalovaný mlád. J. H., byvši do tohoto úmyslu páchateľa zasvetený a vediac, že tento urobil si k tomu cieľu dve plotne, do ktorých vyryl text, doniesol páchateľovi k tomuto cieľu potrebný papier a barvy. Obžalovaný Š. D., ktorému O. H. sdelil svoj úmysel padelať štátovky, pomáhal páchateľovi ryť do olovenej dostičky a zhotovil jeden roh v rytine štátovky a okrem toho zhotovil aj válec na roztieranie bariev k tomu istému cieľu. Obžalovaný Ľ. F., dozvedevši sa o tom, že O. H. pracuje na padelaní štátoviek, o čom sa presvedčil aj z toho, že mu O. H. ukázal sošit s odtlačkami padelku, neoznámil to úradu. Odvolací súd sprostil obžalovaných s tým odôvodnením, že išlo tu o naprostú nespôsobilosť prostriedkov použitých ku padelaniu peňazí a že tedy nejde tu vôbec o trestný čin. Odvolací súd však prehliadol, že už podľa zisteného skutkového stavu bola by tu aspoň príprava zločinu padelania peňazí podľa § 5 zák. čís. 269/1919 Sb. z. a n., lebo obžalovaní J. H. a Š. D. opatrovali pre páchateľa prostriedky, ktoré boly bezpochybne určené ku padelaniu štátoviek (srov. § 68 tr. zák.). Avšak aj obžaloba aj zmätočná sťažnosť stoja na tom stanovisku, že u obžalovaných J. H. a Š. D. išlo o dokonaný zločin podľa § 1 cit. zákona. Najvyšší súd nemohol na základe doterajších skutkových zistení riešiť, či tento názor verejného žalobcu je správny, lebo odvolací súd len všeobecne uviedol, že išlo tu o naprostú nespôsobilosť prostriedkov ku padelaniu peňazí, neučinil však podrobných zistení v tomto smere.
Predovšetkým treba rozlišovať dva možné stupne činnosti pachateľa. Prvý stupeň by bol ten, že páchateľ už vyhotovil aspoň jeden padelok, spôsobilý k udaniu, alebo aspoň pracoval na vyrobení takého padelku. V týchto prípadoch išlo by bezpochybne o dokonaný trestný čin podľa § 1 zák. č. 269/1919 Sb. z. a n. Druhý, ešte nie tak ďaleko pokročilý stupeň činnosti páchateľa, mohol byť ten, že táto činnosť až do pristihnutia spočívala iba vo zhotovení formy a použití barvy pri skúškach odtlačkov formy cieľom zistenia, či a pokiaľ forma a spôsob by vyhovovaly dosiahnutiu predsavzatého cieľu. V tomto prípade išlo by o pokus a vtedy prišla by do úvahy aj otázka, či prípadne išlo o pokus absolútne nespôsobilými prostriedkami. Pri tom treba však brať v úvahu aj to, či páchateľ O. H. bol v dobe pristihnutia odhodlaný pokračovať v zdokonalovaní predmetov, ktoré maly byť použité pri zhotovovaní padelkov. Aby sa tieto otázky mohly riešiť, treba po vyžiadaní dodatočného zovrubného posudku Národnej banky čsl. zistiť: a) či padelok, najdený u obžalovaného O. H. vo vrecku, bol hotovým padelkom, spôsobilým k udaniu, t. j. k oklamaniu obyčajných ľudí pri obyčajnej opatrnosti, alebo či bol a zda len výsledkom skúmania, či upotrebená forma a upotrebený spôsob môžu viesť ku padelaniu peňazí; b) či, hľadiac k pomôckam, ktorých používali obžalovaní, bola v tomto prípade aj pri ďalších skúškach vylúčená možnosť napodobnenia pravého peniaza, totiž zhotovenia takých padelkov, ktoré by boly spôsobilé k udaniu, t. j. takých, u ktorých nie každý by mohol hneď zbadať padelanie a u ktorých uvedenie v omyl nebolo by vytvorené. Riešenie, či obžalovaný Ľ. F. dopustil sa zločinu podľa § 6 zák. č. 269/1919 Sb. z. a n., záleží tiež od rozhodnutia, či bol tu trestný čin, spadajúci pod ustanovenie § 1 cit. zákona. Čo do mladovekého treba zistiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie, či nevyskytuje sa tu dôvod vylučujúci trestnosť podľa 2. odst. § 2 zák. čís. 48/1931 Sb. z. a n. Z toho, čo bolo uvedené, plynie, že je tu prípad 1. odst. § 35 por. nov. Preto najvyšší súd pokračoval podľa tohoto ustanovenia zákona, zrušil rozsudok odvolacieho súdu a zmätočnú sťažnosť poukázal na toto rozhodnutie.

Citace:

Čís. 5122. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 413-415.