Čís. 4941.

Ak bola vedľajšia otázka právom položená, odpovedajú na ňu porotcovia, jestli odpovedali kladne na otázku hlavnú, ku ktorej sa vedľajšia otázka pojí.
Mylné poučenie porotcov v osnove otázok o tom, kedy třeba odpovedať na vedľajšíu otázku, je dôvodom zmätku podľa § 29, čís. 4 por. nov.
(Rozh. zo dňa 6. marca 1934, Zm III 48/34.)
Poškodený O. I. bol napadnutý troma spolupáchateľmi a udretý do hlavy jeden raz motykou a dva rázy sekerou. Dve z týchto troch rán boly smrteľné. Páchatelia boli obžalovaní pre zločin úmyselného zabitia člověka podľa §§ 70, 279 tr. zák. Porotcovia odpovedali vo všetkých troch skupinách otázok na hlavně skutkové a právne otázky kladne. Na vedľajšie otázky, či obžalovaní pojali úmysel usmrtiť poškodeného vo veľkom rozčulení a či obžalovaný J. K. spáchal čin v oprávnenej obrane alebo v omluviteľnom prekročení oprávnenej obrany, porotcovia neodpovedali, lebo boli poučení, že o týchto otázkách majú hlasovať len vtedy, keď dali na prvú hlavnú skutková otázku aspoň 5 hlasmi zápornú odpoveď. Porotný súd odsúdil všetkých obžalovaných podľa obžaloby.
Najvyšší súd zrušil z dôvodov zmätočnosti podľa § 29, čís. 4 a 6 por. nov. rozsudok porotného súdu v celom rozsahu aj s výrokom porotcov a vrátil vec porotnému súdu k novému prejednaniu a rozhodnutiu.
Z dôvodov:
Porotcom boly dané v každej skupine hlavné skutkové otázky v smysle obžaloby, ktoré malý byť základom posúdenia, či obžalovaní usmrtili poškodeného O. I. v úmysle predpokladanom v § 279 tr. zák. (3. hlavná právna otázka každej skupiny), ďalej skutkové otázky, ktoré malý byť základom pre rozhodnutie porotcov, či obžalovaní pojali úmysel usmrtiť poškodeného vo veľkom rozčulení (4. a 5. otázky každej skupiny), prípadne či obžalovaný J. K. spáchal inkriminovaný čin v oprávnenej obrane alebo v omluviteľnom prekročení oprávnenej obrany (6.—8. otázky II. skupiny). Na tieto otázky porotcovia vôbec nehlasovali, a to následkom poučenia, že májú o nich hlasovať len vtedy, keď dali na 1. hlavnú skutkovú otázku aspoň 5 hlasmi zápornú odpoveď. Toto poučenie je mylné a v dôsledku toho položením týchto otázok boly porušené ustanovenia §§ 3—11 por. nov. Otázka, či osoba obžalovaná zo zločinu úmyselného zabitia podľa § 279 tr. zák. spáchala čin vo veľkom rozčulení podľa § 281 tr. zák., je otázkou vedľajšou, lebo smeruje v podstatě k tomu, či čin obžalovaného — vykazujúci inak náležitosti skutkovej podstaty zločinu uvedeného v § 279 tr. zák. — má byť následkom veľkého rozčulenia páchateľovho — tedy následkom okolnosti verejnou listinou nedokázanej — trestaný podľa miernejšej sadzby § 281 tr. zák. (§ 9, odst. I. por. nov.). Rovnako otázka, či obžalovaný jednal v oprávnenej obrane, prípadne v omluviteľnom prekročení oprávnenej obrany, je otázkou vedľajšou (§ 9-I. por. nov.).
Už z pojmu vedľajšej otázky plynie, že môže — v prípade, že bola právom položená, musí — byť zodpovedená vtedy, keď hlavná otázka, ktorú doplňuje, bola zodpovedená kladne. Preto poučenie súdu, že otázky 2., 4. a 5. všetkých skupin a otázky 6.—8. skupiny II. májú sa zodpovedať len v prípade záporného zodpovedania 1. hlavnej skutkovej otázky, bolo mylné a v dôsledku tohoto poučenia je odpoveď porotcov neúplná. Postup kladenia otázok mal byť v súdenom prípade taký, aby porotcovia postupne uvažovali o tom, či príslušný obžalovaný vykonal čin, ktorý smeroval k tomu, aby poškodený bol usmrtený, v prípade kladnom, či jeho jednanie málo tiež skutočne za následok smrť poškodeného, tedy či jednanie obžalovaného je v príčinnej súvislosti so smrťou poškodeného, v prípade kladnom ďalej, či sa před činom obžalovaného vyskytly také okolnosti, ktoré vyžadujú aj úvahu o tom, či obžalovaný nejednal vo veľkom rozčulení, prípadne v oprávnenej obrane. Že postup kladenia otázok porotným súdom bol mylný, prípadne, že poučenie porotcom v osnově otázok nebolo správné, plynie z tej úvahy, že ani v prípade pravdivosti skutkového stavu uvedeného v 1. hlavných skutkových otázkách nebolo vylučené, že pred činom obžalovaných vznikla hádka, »v priebehu ktorej O. I. sa zahnal na jednoho zo spoločníkov a matku obžalovanej A. S. (prípadne obžalovaných J. K. a Jozefa K.) sekerou, ba matku obžalovanej aj na zem strčil«. Ďalej je to zrejmé aj z toho, že podľa osnovy otázok boli porotcovia otázaní, či obžalovaná A. S. jednala tak, ako bolo uvedené v 1. skutkovej otázke I. skupiny, a že v prípade, že by vyslovili, že okolnosti tieto nie sú pravdivé, mali sa odpoveďou na 2. skutkovú otázku osvedčiť, či je pravda, že obžalovaná po hádke a násilnom vystúpení O. I. »spáchala čin v 1. otázke opísaný«, hoci by zápornou odpoveďou na 1. skutkovú otázku boli vyslovili, že čin ten nespáchala. Vadnosť osnovy otázok plynie aj z tej úvahy, že v prípade záporného zodpovedania prvých skutkových otázok a kladného zodpovedania druhých skutkových otázok bol by tu rozpor vo výpovediach porotcov, lebo otázky tie obsahujú niektoré okoľnosti shodné, takže by tie isté okolnosti boly raz uznané za nepravdivé — nestavšie sa — druhý raz však zistené ako skutočnosť. Poneváč podľa ustanovenia § 3, odst. 1 por. nov. majú byť otázky kladené tak, aby porotcovia mohli na ne odpovedať len slovom »áno« alebo »nie«, třeba otázky osnovať tak, aby medzi odpoveďou porotcov na jednotlivé otázky nebol rozpor. Toho možno docieliť snadno vhodným rozdělením skutkových otázok podľa § 4, odst. II. por. nov. tak, aby sa tá istá okolnosť nevyskytovala vo dvoch otázkách, ktoré môžu byť rôzne zodpovedané. Vadným položením vedľajších otázok bol tu zaviněný dôvod zmatku podľa § 29, č. 4 por. nov., ktorého třeba si tu všimnúť z úradnej povinnosti v smysle predposledného odst. cit. §u, poneváč zmätok bol na ujmu obžalovaných. Preto najvyšší súd zrušil podľa 1. odst. § 34 por. nov. celý napadnutý rozsudok a nariadil nové pojednávanie a rozhodnutie.

Citace:

č. 4941. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 110-112.