Čís. 4938.

Pri uvažovaní podľa § 41, čís. 1 zák. č. 108/33 Sb. z. a ustanovenia ktorého zákona sú vinníkovi zrejme priaznivejšie, prichádza v úvahu predovšetkým kvalifikácia trestného činu podľa zákona, totiž, či ide o zločin alebo prečin alebo priestupok, a pri tejže kvalifikácii okolnosť, ktorý zákon ustanovuje miernejší trest.
(Rozh. zo dňa 3. marca 1934, Zm IV 618/33.) Najvyšší súd v trestnej veci proti M. D,, obžalovanému z prečinu urážky na cti, na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, vyniesol tento rozsudok: Vyhovujúc zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, zrušuje sa na základe dôvodu zmätočnosti podľa č. 1 a) § 385 tr. p. rozsudok vrchného súdu a obžalovaný M. D. uznává sa vinným priestupkom urážky na cti podľa § 1 zákona čís. 108/1933 Sb. z. a n., spáchaným spôsobom, uvedeným v I. stupňovom rozsudku.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného súdu sprosťujúcemu obžalovaného obžaloby naňho pre prečin urážky na cti podľa §§ 2, 4 odst. 2 a § 8 čís. 1, zák. čl. XLI:1914 vznesenej podal vrchný prokurátor zmätočnú sťažnosť z dôvodu zmätočnosti podľa č. 1 a) § 385 tr. p., ktorú generálny prokurátor zadržal. Zmätočná sťažnosť je základná. Obžalovaný bol prvostupňovým rozsudkom uznaný vinným tak, ako bol žalovaný. Po vynesení prvostupňového rozsudku nadobudnul účinnosti zákon z 28. júna 1933, č. 108/1933 Sb. z. a n. Podľa odst. 1 § 41 tohoto zákona třeba užiť I. a II. oddielu cit. zákona aj o trestných činoch spáchaných před účinnosťou tohoto zákona, okrem že by ustanovenia dosavádneho práva boly vinníkovi zrejme priaznivejšie. Trestný čin, ktorým obžalovaný bol uznaný vinným, odpovedá podľa svojej povahy, t. j. podľa náležitosti skutkovej podstaty trestnému činu uvedenému v § 1 zák. čís. 108/1933, ktorý sa týmto zákonom prehlasuje za priestupok. Pri posudzovaní, ktorý zákon je pre páchateľa priaznivejší, prichádza v prvom rade v smysle ustanovení §§ 20 a 101 tr. zák. v úvahu kvalifikácia trestného činu podľa zákona, totiž či ide o zločin alebo prečin alebo priestupok, a pri stejnej kvalifikácii trestného činu okolnosť, ktorý zákon ustanovuje miernejší trest. Poneváč trestný čin obžalovaného sa přehlasuje v § 1 zák. čís. 108/1933 za priestupok, je tento zákon pre obžalovaného priaznivejší, než zákon drievejší, podľa ktorého bol obžalovaný uznaný vinným, a sú aj ustanovenia jeho miernejšie, než ustanovenia § 14, č. 6 zák. č. 50/1923 Sb. z. a n. hľadiac k čl. 1 zák. z 10. júla 1933, č. 124 Sb. z. a n. Tento posledný trestný čin v tomto případe už následkom toho, že ho zákon kvalifikuje za prečin, neprichádza ako miernejší oproti priestupku podľa § 1 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. v úvahu. Ustanovenie § 14, čís. 6 cit. zákona neľze však v súdenom případe použiť aj preto, poneváč skutkové podstaty prečinu, resp. priestupku urážky sa odchylujú od skutkovej podstaty prečinu podľa § 14, čís. 6 zák. čís. 50/1923, lebo najmä náležitosť verejnosti v smysle § 39, čís. 2 zák. čís. 50/1923 sa ku skutkovej podstatě prečinu, resp. priestupku urážky na cti nepožaduje. Neľze však z toho dôvodu, že trestný čin obžalovaného nezakládá skutkovú podstatu prečinu podľa § 14, čís. 6 zák. čís. 50/1923, hoci by tento bol aj miernejší než prečin podľa § 2 a § 4 odst. 2 zák. čl. XLI:1914, sprostiť obžalovaného vôbec obžaloby, keď trestný čin možno podriadiť pod miernejšie ustanovenie § 1 zák. čís. 108/1933. Preto vyhovel najvyšší súd zmätočnej sťažnosti veřejného žalobcu, postupoval podľa odst. 1 § 33 por. nov. a obžalovaného uznal vinným tak, ako vo výroku je uvedené.

Citace:

č. 4938. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 103-104.