Authors:
= Váž. tr., 16 (1934)
PDF

Čís. 4968.


Bol-li obžalovaný na odvolacom hlavnom pojednávaní zastúpený osobitným obhájcom, niet podľa § 425, odst. 2 tr. p. zákonného dôvodu, aby rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vyhlásené, alebo za podmienok § 329, odst. 3 tr. p. doručené obžalovanému. V takom prípade lehota k ohláseniu zmätočnej sťažnosti začína i pre obžalovaného odo dňa, kedy bolo rozhodnutie odvolacieho súdu vyhlásené obhájcovi.
(Rozh. zo dňa 7. aprila 1934, Zm IV 683/33.) Najvyšší súd v trestnej veci proti F. B. pre prečin rušenia obecného mieru a i následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného v neverejnom zasedaní senátu takto sa usniesol: Zmätočná sťažnosť sa odmieta.
Dôvody:
Obžalovaný bol už rozsudkom prvostupňového súdu odsúdený pre viac trestných činov. K jeho odvolaniu odvolací súd po prevedení odvolacieho hlavného pojednavania v prítomnosti osobitného obhájcu čiastočne sprostil obžalovaného obžaloby a vymeral nový trest. Osobitný obhájca pri vyhlásení rozsudku u odvalácieho súdu dna 27. septembra 1932 vyhradil si 3dňovú lehotu k ohláseniu zmätočnej sťažnosti, avšak ani behom tejto ju neohlásil. Po vrátení spisov súdu prvej stolice tento súd vyhlásil rozsudok odvolacieho súdu obžalovanému dna 16. novembra 1933 a obžalovaný ohlásil vtedy zmätočnú sťažnosť čo do viny a trestu. Táto zmätočná sťažnosť je opoždená, lebo obžalovaný bol pri odvolacom hlavnom pojednávaní zastúpený svojím obhájcom a preto vyhlásenie rozsudku odvolacieho súdu pri odvolacom pojednávaní dňa 27. septembra 1932 platilo aj pre obžalovaného a od tohoto dna mala sa rátať 3dňová lehota k ohláseniu zmätočnej sťažnosti. Nebol tu prípad odst. 2 § 425 tr. p. a rozsudok odvolacieho súdu nemal byť vyhlásený obžalovanému prvostupňovým súdom. Druhé vyhlásenie rozsudku bolo zbytočné, priečilo sa zákonu a preto nemohlo založiť pre obžalovaného novú lehotu ku podaniu opravného prostriedku. Preto ohlásenie zmätočnej sťažnosti, ktoré sa stalo 16. novembra 1933, tedy po uplynutí zákonitej 3dňovej lehoty, bolo odmietnuté podľa 3. odst. § 434 tr. p. bez preskúmania veci (§ 30 por. nov.).
Citace:
č. 4968. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 172-173.
Creative Commons BY-NC-ND 4.0 Obsah podléhá licenci Creative Commons BY-NC-ND 4.0. Uveďte autora (BY), neužívejte dílo komerčně (NC), Nezasahujte do díla (ND).