Čís. 203 dis.

Disciplinárneho prečinu podľa § 68 lit. a) adv. zák. sa dopúšťa advokát, ktorý vedome alebo z nedbalosti podá v mene strany, ktorá nie je príslušníkom jazykovéj menšiny, žalobu v menšinovom jazyku a tým zaviní jej odmietnutie.
(Ro'zh. zo dňa 16. mája 1934, Ds III 28/34.)
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov v disciplinárnej veci proti Dr. J. M., advokátovi v K., následkom odvolania, podaného obžalovaným advokátom proti rozsudku disciplinárneho súdu advokátskej komory v Turč. Sv. Martine zo dňa 10. marca 1934 po preskúmaní spisov, predložených hore označeným disciplinárnym súdom, vyniesol rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok prvostupňového disciplinárneho sudu.
Dôvody:
Odvolaniu obžalovaného advokáta neľze priznat úspechu. Není pochybné a obžalovaný to ani nepopiera, že podaním dvoch žalôb u okresného sudu v K. vyhotovených v menšinovom jazyku maďarskom bol objektivně porušený jazykový zákon, poneváč strana obžalovaným zastupovaná nebola príslušníkom jazykovéj menšiny maďarskéj, ktorá v K. poživa práva podávať žaloby v menšinovom jazyku. Po subjektivnéj stránke háji sa obžalovaný dobromyseľnosťou a tvrdí, že ním zastupovaná strana J. S. bývá už viac než 40 rokov v K., že je to typický starousedlík, že sa s nimi shováral maďarský a že zo samotného mena neľze ešte usudzovať na národnosť. Disciplinárny súd prvej stolice mal za to, že obžalovaný podľa mena, podpisu a vysvedčenia nemajetnosti ním zastupovanej strany nemohol mať pochybnosti o tom, že J. S. neni príslušníkom maďarskej menšiny, nepričítal obžalovanému zřejmý úmysel porušovať jazykový zákon, ale hľadiac k tomu, že J. S. bývá už 40 rokov v K. a že obžalovaný prípadne podanie, totiž žaloby nesostavoval, ale niektorý jeho kancelársky zaměstnanec a on ich len signoval, povrchnosť, po prípade nedbalost. Túto poslednú okolnost nemá však i Najvyšší súd za dokázanú, lebo nehľadiac na to, že aj disciplinárny súd prvej stolice ju len prípadne berie v úvahu, niet pre ňu ani v obhajobe obžalovaného ani v disciplinárnych spisov vecného podkladu. Uvážia-li sa okolnosti disciplinárnym súdom prvej stolice prijaté, má najvyšší súd za to, že neľze sice obžalovanému dokázať, že podáním dvoch žalob v menšinovom jazyku maďarskom jednal úmyselne proti predpisom jazykového zákona čís. 122/1920 Sb. z. a n., po případe vlád. nar. čís. 17/26 Sb. z. a n., že však disciplinárny súd z uvedených okolností správne dovodil, že obžalovaný ako advokát, ktorý sa ani neháji tým, že by v tomto smere bol mal pochybnosti o obsahu, smysle a dosahu jazykového zákona. jednal nedbale, keď za zistených okolností si vôbec neuvážil porušenie jazykového zákona a jeho následkov pre stranu, po prípade, keď tieto predpisy neuvážil dosť pečlive, tak ako to možno žiadať od práva znalého advokáta následkom jeho odborných znalostí a jeho povolania. Nedbalosť táto je hrubá, poneváč ide o vec nepochybnú a dôležitú, ktorá pre stranu môže mať ťažké následky a v tomto případe i mala, lebo viedlo to k odmietnutiu žalôb a teda k poškodeniu strany, preto shľadáva aj najvyšší súd v zavinení obžalovaného advokáta disciplinárne previnenie.

Citace:

Č. 203 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 545-546.