Čís. 4974.

Nejde o spreneveru, jestliže obžalovaný nezaplatil kúpnu cenu strojových súčiastok, dodaných mu poškodenou firmou s výhradou vlastnického práva do úplného zaplatenia, ktoré boly s vedomím dodávateľky u obžalovaného spracované (prerobené) a s hlavnou vecou ďalej predané. Výhrada vlastnického práva nemohla mať záväznej účinnosti.
(Rozh. zo dňa 10. apríla 1934, Zm III 461/33.)
Najvyšší súd preskúmal trestnú vec proti A. S., obžalovanému zo zločinu sprenevery, a na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného vyniesol tento rozsudok: Vyhovujúc zmätočnej sťažnosti založenej na dôvode zmätku podľa § 385, čís. 1 a) tr. p., zrušujú sa rozsudky, obidvoch nižších súdov v celom rozsahu a obžalovaný A. S. sprosťuje sa na základe § 326, čís. 1 tr. p. obžaloby na neho podanej štátnym zastupitelstvom v T. dňa 26. decembra 1932. Trestné trovy má podľa 1. odst. § 482 tr. p. znášať štátna pokladnica. V smysle § 487 tr. p. sa o súkromoprávnom nároku poškodenej strany nerozhoduje. Zmätočná sťažnosť v ostatnom smere poukazuje sa na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Zmätočnej sťažnosti, založenej na dôvodoch zmatku podľa § 384, čís. 9 a § 385, čís. 1 a), 2 tr. p., neľze odopreť oprávnenia s hľadiska dôvodu zmätku podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. Podľa skutkových zistení nižších súdov poškodená firma dodala obžalovanému na základe smluvy s ním uzavretej súčiastky vozíkov úzkokoľajnej dráhy, ktoré súčiastky maly byť u obžalovaného spracované a potom s vozíkmi predané, obžalovaný však bol povinný po obdržaní predajnej ceny zaplatiť poškodenej kúpnu cenu súčiastok. Poškodená chcejúc si zaistiť zaplatenie tejto ceny, vyhradila si vlastnické právo na dodaných predmetoch. Nižšie súdy neshľadaly trestného činu v tom, že obžalovaný predal súčiastky u poškodenej kúpené, lež v tom, že obdržavši peniaze za vozíky, ku ktorým upotřebil týchto súčiastok, nezaplatil kúpnu cenu poškodenej, lež inakšie ňou disponoval. Už nižšie súdy správne uznaly, že obžalovaný nespreneveril súčiastok od poškodenej kúpených, kedže ich s vedomím poškodenej kúpil tým cieľom, aby ich prerobil a s hlavnou vecou odpredal. V tejto časti jednania obžalovaného neľze shľadať bezprávnosť v smysle § 355 tr. zák. Avšak nižšie súdy nesprávne uznaly, že peniaze, ktoré obžalovaný obdržal za predané vozíky, ku ktorým upotrebil súčiastok u poškodenej kupených, boly majetkom poškodenej a boly obžalovanému sverené. Poneváč tu nešlo o komisionálny pomer, lež o výhradu vlastníckeho práva, táto výhrada nemohla sa vzťahovať na peniaze, ktorých poškodená nemala v dobe výhrady vo svojom majetku, tak že ich ani nemohla obžalovanému sveriť. Nešlo tu tedy ani o porušenie mandátu, ani o porušenie cudzieho vlastníckeho práva, lež o poskytnutie úveru, pri ktorom klauzula o výhrade vlastníckeho práva nemohla mať podľa okolností tohoto prípadu závaznej účinnosti. V čine obžalovaného nie sú obsažené náležitosti skutkovej povahy trestného činu a preto odsudzujúce rozsudky obidvoch nižších súdov sú dotknuté zmätkom podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. Preto bolo treba vyhoveť zmätočnej sťažnosti obžalovaného, z tohoto dôvodu zmätku zrušiť na základe 1. odst. § 33 por. nov. rozsudky obidvoch nižších súdov v celom rozsahu a vyniesť oslobodzujúci rozsudok, aniž bolo treba zaoberať sa ďalšími uplatňovanými dovodmi zmätku podľa § 384 čís. 9 a § 385 čís. 2 tr. p.

Citace:

č. 4974. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 181-182.