Č. 10580.

Poľovné právo. — Urbarialisté (Slovensko): Môže okresný úřad z dozorčej moci zrušit’ usnesenie valného shromáždenia urbarníkov o prenájmu poľovného práva?
(Nález zo dňa 30. mája 1933 č. 9563.)
Vec: Bývalí urbarialisté v T. proti okresnému úřadu v Prievidzi ohľadne prenájmu poľovného práva.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa pre nezákonnosť.
Dôvody: Usnesením valného shromaždenia sťažujúcich si urbarialistov zo dňa 1. marca 1930 schválená bola veřejná dražba převedená dňa 10. januára 1930 o prenajatí ich poľovného práva na dobu od 1. februára 1930 do 31. januára 1936, na ktorej dražbě toto poFovné právo vydražil za ročné nájomné 2000 Kč Jozef H., s tou změnou ale, že k žiadosti menovaného vydražiteFa ročné nájomné z 2000 Kč bolo mu snížené na 500 Kč. Za dovody tohoto usnesenia bolo uvedené, že dražba musela byť schválená, lebo tá bola převedená podľa statutu pravidelné, žiadosti nájomníka bolo však vyhovené preto, lebo okolnosti v žiadosti uvedené, ktoré sa vzťahujú na poľovný revír, resp. na jeho hodnotu, zodpovedajú pravdě, lebo revír ten primerane k cene tej je malý a stav zvere je malý a měnlivý.
Žal. úřad napadnutým rozhodnutím zrušil toto usnesenie valného shromaždenia sťažujúcich si urbarialistov, »ktorým sa snižuje Jozefovi H. ročné prenájomné z 2000 Kč na 500 Kč«, a vyslovil, že menovaný je povinný ročné nájomné platit’ v čiastke 2000 Kč a v smysle odst. 14 dražobných podmienok doplnit’ vádium na čiastku 2000 Kč. Toto svoje rozhodnutie odovodnil žal. úřad takto: Rozhodnutie zasadnutia býv. urbarialistov v T. protiví sa všetkým ustanoveniam a zásadám hospodářského riadu urbárskeho a sice jednak tomu, že má byť docielený z každého prameňa dóchodok čím vačší, následkom ktorého pravidla urbársky celok ako taký nemá práva na úkor jednotlivých členov darujúce smluvy uzavierať, k tomu by mohli byť oprávnění len všetci býv. urbarialisti, ako jednotlivci, ale žiaden iný orgán v ich zastúpení. Preto neni ani v hospodářských štatutoch takého ustanovenia, ktorým by bol daktorý faktor urbáru ako taký oprávněný za celok darujúce smluvy, alebo iné zrieknutie sa práv uzavierať. Mimo toho sa v prítomnom páde jedná aj o to, že zasadnutie urbárske zrušilo prenájomnú smluvu správné cestou dražby uzavretou a na miesto toho uzavřelo s nájomcom prenájomnú smluvu inú, neplatnú, urbárskym štatutom sa protiviacim spôsobom, ktoré štatuty v schvalovacej klausule výslovné nariaďujú, že poľovné právo sa musi na verejnej ústnej a písomnej dražbě do prenájmu dať. Z tohoto dôvodu muselo sa rozhodnutie urbárskeho shromaždenia zo dňa 1. marca 1930 zrušit’, poneváč »tento spósob marenia licitačného výsledku keďby sa do prakse uviedol, stává sa zbytočným prevádzanie dražieb vobec.« I po stránke formálnej nezodpovedá zápisnica zo dňa I. marca 1930, poneváč urbárske shromaždenie nebolo usnášania schopné. Toto rozhodnutie dl’a § 36 urb. štatutov je konečnoplatné.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto: Podľa obsahu sťažnosti na sporu je predne otázka tá, zda žal. úřad bol oprávněný napadnutým rozhodnutím z dozorčej moci zrušit’ usnesenie valného shromaždenia sťažujúcich si urbárnikov zo dňa 1. marca 1930, ktorým bolo snížené Jozefovi H. ročně nájomné, docielené na verejnej dražbě prevedenej v příčině prenajatia poťovného práva sťažujúcich si urbárnikov na ploché obnášajúcej nesporné viac ako 200 kat. jutár.
Žal. úřad v napadnutom rozhodnutí sice výslovné neuvádza, že přikročil k vydaniu tohoto rozhodnutia následkom svojej dozorčej moci, totiž že napadnutým rozhodnutím zrušil zmienené usnesenie valného shromaždenia sťažujúcich si urbárnikov bez podania proti němu opravného prostriedku niektorou vo věci tejto zainteresovanou stranou a neuvádza ani žiadnej zákonnej normy, o ktorú opřel oprávněnost’ tohoto svojho zákroku, avšak z obsahu spisov správných a i z obsahu napadnutého rozhodnutia ako i z odvetného spisu žal. úradom podaného vychádza na javo, že žal. úřad vydal napadnuté rozhodnutie len z dozorčej moci a že svoju oprávněnost k tomu zákroku, ako to výslovné uvádza vo svojom odvetnom spise, shľadal — keďže ide v danom případe o útvar sdruženia býv. urbarialistov podľa zák. čl. XIX: 1898 — v § 54, resp. v § 39 cit. zák. čl. XIX: 1898 a v bodu 7 § 62 stanov sťažujúcich si urbárnikov.
Avšak ustanovení § 54 zák. čl. XIX: 1898 nemôže sa žal. úřad právom dovolávat’ k odovodneniu toho, že bol oprávněný vydať napadnuté rozhodnutie z moci dozorčej, totiž že mohol zakročit’ proti zmienenému usneseniu valného shromaždenia sťažujúcich si urbarialistov právom dozorčím, keďže táto norma nejedná vobec o dozorčom právě niektorého úřadu správného, ale jedná len o opravnom prostriedku, medzi inými i proti usneseniam valného shromaždenia býv. urbarialistov, stanoviac lehotu k podaniu takéhoto opravného prostriedku, a úřad, ktorý rozhoduje o takomto opravnom prostriedku čo inštancia vyššia.
Neprávom sa ale dovolává žal. úřad i ustanovení § 39 zák. čl. XIX: 1898 k odovodneniu toho, že oprávněný bol ku zmienenému zákroku z dozorčej moci podľa tejto zákonnej normy; táto norma jedná sice o dohliadacom právě správného úřadu nad dražbami prevádzanými býv. urbarialistami, avšak ako to zrejme vyplývá z predchádzajúcich §§ 35 až 38 zák. čl. XIX: 1898 len nad dražbami, ktorých predmetom je odpredaj dřevového produktu nemovitosti býv. urbarialistov a nie prenájom poľovného práva na jejich pozemkoch.
Taktiež neprávom sa dovolává žal. úřad v odvetnom spise k odovodneniu zmieneného svojho stanoviska i ustanovení bodu 7 § 62 stanov sťažujúcich si urbarialistov, modifikovaných so schvalujúcou klausulou býv. uh. min. zemed. zo dňa 17. októbra 1912, podľa ktorej bod 7 § 62 týchto stanov bol změněný v tom smere, pokiať to prichádza v úvahu pre tento spor, že právo poťovné má sa prenajať veřejnou slovnou a písomnou dražbou, a to na nerozdelenej spoločnej do vlastníctva urbarialistov patriacej jednu súvislú čiastku tvoriacej a aspoň 200 kat. jutár obsahujúcej ploché v smysle oběžného nar. č. 9847/11 B. M. z r. 1904; v tomto obežnom nariadení (uverejnenom v Rendeletek Tára z roku 1904 pod č. 54) sa výslovné uvádza, že plocha lesa a pastviny tvoriaca nerozdělené vlastníctvo sdruženia býv. urbarialistov v případe existencie náležitostí zákonom vyžadovaných môže tvoriť samostatný poľovný revír, na ktorej ploché sú urbalialisti bezpochybne oprávnění bez akéhokoľvek úradného zákroku vykonávat’ samostatné poľovné právo, lebo týmže iným spôsobom disponovat’ a ďalej, že preskúmanie takejto pachtovnej smluvy nespadá do kompetencie podžupana. Podľa týchto noriem teda neprináleží dozorčie právo úřadu administratívnemu ani nad dražbami, ani nad prenájomnými smluvami, ktorých predmetom bolo poľovné právo na nerozdelenej spoločnej do vlastníctva sťažujúcich si urbarialistov patriacej súvislú súčiastku tvoriacej a aspoň 200 kat. jutár obnášajúcej ploché.
Z týchto úvah plynie tedy, že kompetencia úradov správných k tomu, aby zmienené usnesenie valného shromaždenia sťažujúcich si urbarialistov mohly preskúmať z moci dozorčej, nemá základu ani v jednej z oných noriem, o ktoré žalovaný úřad túto svoju kompetenciu podľa svojho odvetného spisu opiera. Nutné bolo tedy napadnuté rozhodnutie zrušit’ podľa § 7 zák. o ss, aniž by sa nss mohol zaoberať ďalšími námietkami sťažnosti.

Citace:

č. 10580. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr., V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1934, svazek/ročník 15/1, s. 1055-1057.