Č. 10579.

Živnostenské právo (Slovensko): Živnostenské oprávnenie nadobudnuté před účinnosfou živn. zák. č. 259/24 Sb. nemôže úřad odňat’ za účinnosti zákona toho z dôvodu, že živn. oprávnenie bolo udělené prez to, že sa nedostávalo nejakej zákonitej náležitosti k nabytiu jeho.
(Nález zo dňa 30. mája 1933 č. 9561.)
Vec: Ladislav H. vo F. proti ministerstvu obchodu ohĺadne odňatia živn. oprávnenia.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa pre nezákonnost’, pokial’ potvrdilo odňatie živn. oprávnenia k pečeniu chleba.
Dôvody: Rozhodnutím zo dňa 7. júla 1925 odňal okresný úřad vo Feledinciach sť-l’ovi povolenie k pečeniu a predaju chleba, ktoré mu bolo 13. novembra 1921 vydané. Rozhodnutie toto bolo k odvolaniu st-l’a rozhodnutím župného úřadu vo Zvolene zo dňa 17. júla 1926 potvrdené. Odvolaniu sť-l’ovmu z rozhodnutia župného úřadu vyhověl žal. úřad napadnutým rozhodnutím v tom, že zákaz predaju chleba, vyslovený v rozhodnutiach I. a II. stolice, zrušil, ináče však odvolanie to zamietol.
O sťažnosti uvážil nss takto:
Predne dlžno konstatovat’, že predmet kognicie nss-u v danom prípade može tvoriť len oná časf napadnutého rozhodnutia, ktorou bolo v ceste inštančnej potvrdené odňatie sť-ťovho živn. oprávnenia k pečeniu chleba.
Podl’a spisov správných bol živn. list k pečeniu chleba sť-l’ovi vydaný příslušným úradom v roku 1921, tedy ešte v době, keď platil na Slov. zák. čl. XVII: 1884. Sť-l namieta predne, že ono živn. oprávnenie nemohlo mu byť odňaté vzhťadom k ustanoveniu § 252 živn. zák., vydaného pre Slov. a Podk. Rus, č. 259/24, ktoré ustanovenie chrání nabyté práva. Táto námietka je dóvodná. Jako je to zrejmo z napadnutého rozhodnutia, bolo sť-l’ovi odňaté živn. oprávnenie k pečeniu chleba z dovodu, že pri vydaní tohoto oprávnenia neboly splněné určité zákonité náležitosti. Je sice pravda, že v § 73 odst. 1 zák. č. 259/24 sa stanoví, že »jestliže pri niektorom živnostníkovi dodatočne sa zistí, že už od počiatku nemal alebo ešte dosiať nemá nejakej zákonitej náležitosti pre samostatné provodzovanie živností, može úřad, příslušný k prijatiu živnostenskej ohlášky alebo k udeleniu koncesie, ďalšie provodzovanie živnosti jemu zakázať a živn. list alebo koncesiu odňat’.« Lež v § 252 odst. 1 tohože zák. sa stanoví, že »osobné, živnostenské, továrnické a obchodnické práva, nadobudnuté dl’a dosavádnych zákonných ustanovení, zostávajú v platnosti a prislúchajú im tiež všetky rozsiahlejšie práva, spojené dťa tohoto zák. s provodzovaním živnosti.« Zo súvislosti týchto ustanovení plynie, že použitie práva daného úřadu v § 73 odst. 1 cit. zák. je — právě vzhĺadom k ustanoveniu § 252 odst. 1 cit. zák. — vylúčené, keď ide o živn. oprávnenie nabyté před účinnosťou tohoto zák.; nembže tedy úřad živn. oprávnenie nabyté před účinnosťou tohoto zákona, za jeho účinnosti odňat’ z dovodu, že živn. oprávnenie bolo vydané prez to, že sa snáď pri jeho vydaní nedostávalo nejakej zákonitej náležitosti k nabytiu oprávnenia.
Žal. úřad, jako je to patrno z odovodnenia napadnutého rozhodnutia, vychádzal však z právneho názoru, že úřad može živn. oprávnenie, vydané — jako je to nesporné — před účinnosťou zák. č. 259/24, za účinnosti tohoto zák. odňat’ z dovodu, že pri vydaní oprávnenia neboly splněné nějaké zákonité náležitosti. Tento právny názor je však, jako je to patrno z toho, čo bolo výše uvedené, mylný. Pokiať ale žal. úřad vychádzal z právneho názoru, že v danom případe nelzá hovořit’ o nabytom právě preto, že sť-l’om provodzované pečenie chleba bolo úradmi len trpěné, je tento právny názor tiež mylný, lebo předpoklad, o ktorý sa tu žal. úřad opiera, že totiž šlo len o faktické úradmi trpěné provodzovanie pečenia chleba, odporuje správným spisom, z ktorých vychádza zrejme na javo, že sť-ťovi bol v roku 1921 příslušným úradom vydaný živn. list k pečeniu chleba.
Z týchto příčin nutné bolo napadnuté rozhodnutie, pokiať potvrdilo odňatie sť-ťovho živn. oprávnenia k pečeniu chleba, zrušit’ podĺa § 7 zák. o ss, aniž by sa súd musel zaoberať ďalšími námietkami sťažnosti.

Citace:

č. 10579. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr., V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1934, svazek/ročník 15/1, s. 1053-1054.