NPD documents search: Váž. civ., 21 (1939)

Čís. 5199.

Náležitosť skutkovej podstaty vtrhnutia (betörni) do bytu niekoho je vyčerpaná, keď tlupa vstúpi do cudzej miestnosti proti vôli oprávnenej osoby. Netreba, aby pri tom bolo spáchané vlámanie (aby boly vylámané dvere alebo okná).
Po subjektívnej stránke sa vyžaduje, aby tlupa vtrhla do cudzej miestnosti už s úmyslom vykonať násilie na osobách alebo veciach.
Násilím v tomto smysle je nielen násilie fyzické, ale aj psychický nátlak.
(Rozh. zo dňa 24. januára 1935, Zm IV 550/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti P. H., obžalovanému zo zločinu podľa § 175 tr. z., na základe verejného pojednávania zmätočné sťažnosti obžalovaného P. H. a osobitného obhájcu čiastočne odmietol a čiastočne zamietol. — Čís. 5199 —
Z dôvodov:
Osobitný obhájca namieta z dôvodu zmätočnosti podľa č. 1 a) § 385 tr. p., že po objektívnej stránke chybí náležitosť »vtrhnutia« a po subjektívnej stránke neni dokázaný úmysel vykonať násilie.
Náležitosť skutkovej podstaty »vtrhnutie (betörni)«, je podľa stálej praxi najvyššieho súdu vyčerpaná, keď tlupa vstúpi do cudzej miestnosti proti vôli oprávnenej osoby (viď rozh. najv. súdu z 22. mája 1926, č. Zm III 1119/24). Netreba, aby pri tom bolo spáchané vlámanie, tedy aby boly vylámané dvere alebo okná. Poneváč vrchný súd zistil, že obžalovaný organizoval tlupu asi 40 osôb, z ktorých asi 25 ponechal pred budovou konzulátu v zálohe a s ostatnými vniknul do budovy konzulátu a dostal sa až do kancelárie konzula, bez toho, že by k tomu mal súhlas toho, kto bol oprávnený tento vstup dovoliť, treba v tomto zistenom jednaní obžalovaného shľadať objektívnu náležitosť skutkovej podstaty zločinu podľa § 175 tr. z., totiž vtrhnutie tlupy do miestnosti nemeckého konzulátu v K.
Po subjektívnej stránke sa vyžaduje ku skutkovej podstate zločinu podľa § 175 tr. z. úmysel vykonať násilie na osobách alebo veciach, t. j., aby tlupa už s týmto úmyslom vtrhla do cudzej miestnosti. Námietka sťažovateľa, že vrchný súd ustálil, že obžalovaný a jeho spoločníci mali tento úmysel až vtedy, keď boli v kancelárii konzula, je bezpredmetná, lebo vrchný súd niečo podobného v rozsudku neuvádza. Naopak plynie z tej časti dôvodov rozsudku vrchného súdu, kde sa hovorí o účelu podniku obžalovaného a jeho spoločníkov, že vrchný súd zákonom požadovaný úmysel podkladá celému podniku, t. j. už od začiatku trestnej činnosti obžalovaného. . . . . Inak je zmätočná sťažnosť bezzákladná. Pod pojem násilia § 175 tr. z. požadovaného spadá nielen fyzické násilie, to je, aby pachateľ poškodenému priamo ublížil na tele, ale stačí i psychické násilie. Obžalovaný popieral síce úmysel vykonať na konzuláte fyzické násilie a tvrdil, že výkřiky svojich společníkov, poukazujúce na takéto násilie, nepočul. Najvyšší súd kladie však dôraz na tie ostatne obžalovaným doznané skutočnosti, že obžalovaný údajnú deputáciu, to je tlupu sám sostavil, tejto sa postavil v čelo a s ňou vniknul na konzulát, aby konzul videl, že za ním stojí robotníctvo. Z týchto okolností plynie, že obžalovaný vniknul do miestnosti konzulátu v tom úmysle, hromadným vystúpením, vykonať na konzulovu vôľu násilie, to je pôsobiť týmto vystúpením tlupy na jeho voľné rozhodovanie a donútiť ho, aby podal vysvetlenie o komunistoch v Nemecku zatknutých, a protestovať, ako zmätočná sťažnosť sama zdôrazňuje, tedy donútiť ho psychickým nátlakom k jednaniu proti jeho vôli, lebo, ako zo zisteného chovania konzula je zrejmé, tento obžalovanému a jeho spoločníkom odopieral požadované vysvetlenie ako aj prijatie protestu. Úmysel v § 175 tr. z. predpokladaný je teda menovite v účelu hromadného protestu bezpochybne daný s hľadiska práve dovodeného a netreba sa ďalej zaoberať námietkou, či sa dá dovodiť z výkriku jednotlivého účastníka tlupy.

Citace:

č. 5199. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 65-66.