NPD documents search: Boh. adm., 15 (1933), sv. 2

Čís. 5229.

Okolnosť, že porotcovia kladne riešili skutkovú otázku a na súvisiacu právnu otázku odpovedali záporne, nie je dôvodom pre nariadenie opravného pokračovania v smysle § 20 por. nov.
(Rozh. zo dňa 23. februára 1935, Zm III 588/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti M. E., obžalovanému zo zločinu úmyselného zabitia človeka, na základe verejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu a obžalovaného takto sa usniesol: Vyhovuje sa zmätočnej sťažnosti obžalovaného, pokiaľ bola uplatňovaná na základe § 384 čís. 9 tr. p. pre nariadenie opravného pokračovania v smysle § 20 por. nov., a z tohoto dôvodu zmätočnosti zrušuje sa rozsudok porotného súdu aj s prevedeným hlavným pojednávaním a krajskému súdu v B. ako súdu porotnému sa ukladá, aby previedol nové hlavné pojednávanie a znova rozhodol.
Z dôvodov:
Najvyšší súd sa predovšetkým zaoberal zmätočnou sťažnosťou obžalovaného, pokiaľ bola uplatňovaná z formálneho dôvodu zmätočnosti — Čís. 5229 —
podľa § 384 čís. 9 tr. p. pre nariadenie opravného pokračovania v smysle § 20 por. nov.
Podľa zápisnice o hlavnom pojednávaní boly porotcom dané otázky založené na § 279 tr. z., a to jedna skutková otázka a jedna právna otázka. Pri hlasovaní o týchto otázkach odpovedali porotcovia na skutkovú otázku viac ako siedmimi hlasmi kladne (8 áno a 4 nie), napriek tomu však na právnu otázku, danú v súvislosti so skutkovou otázkou, odpovedali záporne (7 áno a 5 nie). Po vyhlásení tohoto výroku porotcov navrhoval štátny zástupca, aby v smysle § 20 por. nov. bolo nariadené opravné pokračovanie. Obhájca tomu odporoval s odôvodnením, že nie sú podmienky pre prevedenie opravného pokračovania. Porotný súd však napriek odporu obhájcu vyhovel návrhu verejného žalobcu a nariadil podľa §§ 20—22 por. nov. (správne v smysle § 20-I por. nov.) opravné pokračovanie, lebo mal za to, že rozhodnutie porotnej stolice samo sebe odporuje. Následkom usnesenia súdu porotcovia po konanej porade znova hlasovali tak na skutkovú otázku, ako aj na právnu otázku a vtedy odpovedali tak na skutkovú, ako aj na právnu otázku viac ako siedmimi hlasmi kladne (a to na skutkovú otázku 9 áno a 3 nie, na právnu otázku 8 áno a 4 nie). Na základe tohoto nového rozhodnutia porotcov vyniesol súd odsudzujúci rozsudok, podľa ktorého obžalovaný bol uznaný vinným zločinom úmyselného zabitia človeka podľa § 279 tr. zák.
Proti usneseniu porotného súdu, ktorým bolo opravné pokračovanie nariadené, ohlásil obhájca ihneď zmätočnú sťažnosť na základe § 384 čís. 9 tr. p.; táto zmätočná sťažnosť je uplatňovaná aj proti rozsudku porotným súdom vynesenému. Zmätočnej sťažnosti obžalovaného v tejto časti neľze odopreť oprávnenia.
Podľa § 20 por. nov. je síce dôvodom opravného pokračovania, keď súd je toho názoru, že rozhodnutie porotcov odporuje samo sebe. Okolnosť však, že porotcovia pri prvom rozhodnutí kladne riešili skutkovú otázku a napriek tomu na právnu otázku s touto súvislú odpovedali záporne, osvedčuje len to, že porotcovia zo zistených a v skutkovej otázke uvedených skutočností neuznali na skutkovú podstatu trestného činu podľa § 279 tr. z. Poneváč však je po kladnom zodpovedaní skutkovej otázky tak právom porotcov ako aj ich povinnosťou, aby zistený skutkový stav posúdili slobodným zodpovedaním právnej otázky v jeho právnom význame, a to prípadne aj v tom smere, že vylúčia skutkovú podstatu trestného činu, na ktorý znie právna otázka —, neľze rozdielne a podľa povahy jednotlivej veci prípadne aj správne — zodpovedanie otázky skutkovej a právnej považovať za také, ktoré by samo sebe odporovalo. Môže tu byť najvyššie len právny omyl porotcov v tom smere, vyčerpávajú-li skutočnosti za pravdivé uznané zákonné náležitosti trestného činu; to však nie je dôvodom pre prevedenie opravného pokračovania v smysle § 20 por. nov., lebo keď je rozhodnutie porotcov po právnej stránke mylné, možno ho napadnúť len z materiálneho dôvodu zmätočnosti podľa § 385 čís. 1 a)—c) tr. pr., nezakladá však taký rozpor, ktorý by činil výrok porotcov nepreskúmateľným a preto zmätočným z dôvodu uvedeného v § 29 čís. 6 por. nov. Bolo preto povinnosťou porotného súdu, aby v súdenom prípade uvedený výrok porotcov učinil základom svojho rozhodnutia a ponechal uváženiu žalobcu, či vynesený rozsudok má byť napadnutý v neprospech obžalovaného zmätočnou sťažnosťou, o ktorej by rozhodoval najvyšší súd, ktorý je výlučne oprávnený, aby na základe podaného opravného prostriedku a v jeho rozsahu preskúmal právne závery učinené porotcami pri zodpovedaní právnych otázok. Keď tedy porotný súd napriek tomu — proti odporu obhájcu — preca nariadil prevedenie opravného pokračovania, ačkoľvek neboly pre to zákonné predpoklady, dopustil sa vytýkaného zmätku podľa § 384 čís. 9 tr. p., lebo napadnutým opatrením — ktoré malo vliv na rozsudok pre obžalovaného nepriaznivý — bolo mylne použité ustanovenie zákona (§ 20 por. nov.), podstatné s hľadiska obhajoby. Najvyšší súd preto vyhovel zmätočnej sťažnosti, uplatňovanej na základe § 384 čís. 9 tr. p. pre nariadenie opravného pokračovania, pokračoval podľa § 34-I por. nov. a rozhodol, ako je vo výrokovej časti tohoto usnesenia uvedené.

Citace:

č. 5229. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 107-109.