Čís. 15269.Ustanovenia zákona č. 66/1925 Sb. z. a n. o exekúcii na výmenky platia aj o exekúcii na právo poživacie, ktoré si rodičia pri odstupe nehnuteľnosti vymienili ku svojej výžive.(Rozh. z 9. júna 1936, R III 197/36.) Súd I. stolice povolil medzi iným aj exekúciu vkladom exekučného záložného práva na poživacie právo, ktoré má exekútka zaistené na nehnuteľnostiach zapísaných v poz. kn. protokole č. 115 atď. obce D. Rekurzný súd čiastočne zmienil usneseinie súdu I. stolice a exekúciu na spomenuté poživacie právo povolil s tým obmedzením, že exekútke musí zostať volný ročitý úhrnný požitok peňažitých a naturálnych dávok, čítajúc v to aj byt, v úhrnnéj hodnote 4000 Kč. Dôvody: Rekurzný súd na základe pripojeného obecného svedectva zisťuje, že hodnota doživotného požívacieho práva povinnej nepresahuje 1000 Kč a podľa tohoto svedectva ako aj podľa úradného svedectva konštatuje, že povinná je 76 ročná vdova, nemajetná a vydržovaná svojím synom. Rekurzný súd preskúmavši usnesenie súdu I. stolice v napadnutej časti zistil, že podaný rekurz treba posudzovať podľa § 64 lit. a) exek. zák. v znení zák. zo dňa 1. apríla 1925 č. 66 Sb. z. a n., ktorý odpovedá ustanoveniu § 330 exek. por. platného v historických zemiach a ktorého ustanovenia maly byť právě citovanými zákonom prenesené i na Slovensko, a so zreteľom na tieto ustanovenia dospel rekurzný súd k tomu presvedčeniu, že rekurzu povinnej strany nemožno upreť čiastočnej oprávnenosti, keďže podľa názoru rekurzného súdu niet v súdenom prípade žiadneho dôvodu, aby sa so zreteľom na hore uvedený skutkový stav nepoužilo ustanovenia § 64 lit. a) exek. zák. v znení zákona zo dňa 1. aprila 1925 č. 66 Sb. z. a n., lebo hoci v súdenom prípade nejde výslovné o výmenok v smysle citovaného zákona, ktorým sa vo vlastnom slova smysle rozumie vecné právo: požadovať od vlastníka roľníckej sesle na výživu isté dávky, ktoré sa vymieňujú pri prevode roľnickej sesie na deti v prospech rodičov, aby boli v starobě zaopatreni, preca ide o také plnenie, ktoré sa úplne podobá výmenkovému plneniu, keďže jeho účelom je zaopatrenie zostarlej matky nabyvateľa v úvahu prichádzajúcich nehnuteľností, ktorá si pri ich postúpení synovi vyhradila na ne doživotné požívanie, ktoré vecne zodpovedá vymieneniu v historických zemiach obvyklého výmenku a je i v súdenom prípade výhradným zdrojom obživy exekútky v starobe. Preto rekurzný súd hľadiac na tú skutočnosť, že nejde o priviliegovanú pohľadávku, zmenil usnesenie súdu I. stolice v napadnutej časti v tom smysle, že povolil exekúciu s obmedzením v smysle citovaného zákonného ustanovenia, tedy po výšku 4000 Kč. Najvyšší súd rekurzu nevyhověl. Dôvody: Bezpodstatná je námietka, že rekurzný súd porušil právo, lebo vraj nie je tu daný základ pre použitie zákona čís. 66/1925 Sb. z. a n., keďže exekútka nie je výmenkárkou, hoci má právo doživotného požívania zaistené na nehnuteľnostiach zapísaných v poz. kn. protokole čís. 115 obce P. Výmenkem treba rozumeť požitky alebo práva, ktoré vlastník nehnuteľností, postupujúc ich osobe druhej, vyhradzuje (vymieňuje) sebe alebo tretej osobe na dobu svojho života alebo tretej osoby alebo na dobu určitú. Podľa stálej súdniej praxi Sb. n. s. čís. 5148, 5766, 6610) ustanovenie zákona čís. 66/1925 Sb. z. a n. platí aj pre plnenie v případoch podobných vymienku, ak majú účel zaopatrovací, najmä u zostarlých rodičov. Rekurzný súd na základe zisteného skutkového stavu správne dospel k názoru, že v tomto prípade sú dané predpoklady pre požitie zákona čís. 66/1925 Sb. z. a n. aj hľadiac na to, že tu podľa hore uvedeného ide o výhradný — tedy nezbytný — zdroj obživy exekútky v jej starobe.