NPD documents search: Váž. civ., 18 (1936)

Čís. 15270.

Púhe vykonávanie domovníckych prác — hoci z príkazu vlastníka domu — nezakladá ešte domovnícku smluvu, jestliže sa z okolností nepodává zrejmá vôľa strán založiť domovnicky pomer. 1
(Rozh. z 9. júna 1936, Rv III 40/36.)
Vendelín K., zomr. manžel žalobkyne, bol sluhom žalovanej firmy a mal okrem 800 Kč mesačného platu v dome žalovanej firmy naturálny byt se svetlem a kúrením; žalobkyňa za mesačný plat 300 Kč upratovala kancelárie žalovanej firmy. Chodbu a schodiště v dome čistili pôvodne nájomníci domu sami, keďže v dome nebolo domovníka, ale pozdejšie riaditeľ žalovanej firmy K. prikázal ústne žalobkyni a jej manželovi, že musia aj tieto práce konať, lebo ich inak v byte neponechá. Od toho času žalobkyňa po dobu niekoľko rokov denne zametala chodbu a schodište, raz do týždňa icb umývala a čistila dvere a obloky. Okrem toho otvárali žalobkyňa a jej manžel v noci bránu. Iné domovnicke práce nekonali a riaditeľ K. viac ráz sa výslovne vyjadril, že dvor a chodník před domom nemusia čistiť, lebo veď nie sú domovníkmi. Podľa stanoviska žalobkyne však došlo vykonáváním spomenutých domovníckych prác z príkazu riaditeľa žalovanej firmy k uzavreniu domovníckej smluvy a žalobou, o ktorú tu ide, domáhala sa žalobkyňa po smrti svojho manžela prisúdenia odměny za konanie domovníckych prác. Oba nižšie súdy žalobu zamietly z dôvodu, že k uzavreniu domovníckej smluvy nedošlo ani konkludientne, a že žalobkyňa konala spomenuté domovnícke práce len v rámci jej služebného pomeru ako upratovačka resp. v rámci služebného pomeru jej zomr. manžela za tohoto, tak že jej zvláštna odmena za ne neprislúcha.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalobkyne zamietol.
Dôvody:
Pracovný pomer domovnícky v smysle zákona čís. 82/1920 Sb. z. a n. môže byť podľa ustanovenia § 1, bodu 1 cit. zák. založený ústnou alebo písomnou smluvou alebo písomným prejavom vlastníka domu alebo jeho oprávneného zástupcu, vydaným na základe kolektívnej smluvy a doručeným zamestnancovi. Sám výkon domovnitckych prác, uvedených v § 1, bode 2 cit. zák. domovnícku smluvu nezakládá (srov. rozhodnutie Sb. n. s. čís. 6966), jestliže z okolností nepodává sa zrejmá vôľa strán založiť domovnícky pomer. Žalobkyňou tvrdená a nižšími súdmi zistená okolnosť, že riaditeľ žalovanej K. dal příkaz zomr. Vendelínovi K., manželovi žalobkyne, ktorý bol u žalovanej zamestnaný ako sluha so stálym mesačným platom, a žalovkyni, ktorá za mesačných 300 Kč upratovala kancelárie žalovanej firmy, aby vykonávali tiež práce domovnícke, a že žalobkyňa a jej manžel tomuto príkazu vyhoveli, nenahradzuje zákonom čís. 82/1920 Sb. z. a n. v § 1 bode 1 predpísané náležitosti vzniku domovníckej smluvy. Neobstojí preto tvrdenie dovolacej žiadosti, že domovnícka smluva podľa citovaného zákona bola medzi žalobkyňou a žalovanou založená tým, že žalobkyňa vykonávala domovnícke práce z príkazu správou žalovanej. Zákon čís. 82/1920 Sb. z. a n. ponechává v § 4 vlastníkovi domu výslovne na vôli, aby domovnícke práce vykonával sám alebo ich dal obstarávať svojími služebníkmi, a stanoví, že na týchto sa domovnícky zákon nevzťahuje. Z toho plynie, že nie každý, kto vykonává práce domovnícke, je domovníkem podľa cit. zákona, ale len ten, ktorého domovnícky pomer bol založený spôsobom uvedeným v § 1 cit. zák. Z toho, že žalovaná vystavila žalobkyni potvrdenie zo dňa 27. júla 1933, že žalobkyňa je domovníčkou v jej dome a že v spore č. Cpr 557/33 pred pracovným súdom zavedenom uznala, že žalobkyňa je u nej domovníčkou, dá sa vyvodiť iba to, že žalobkyňa domovnícke práce konala, ale ani toto potvrdenie ani toto uznanie, že žalobkyňa je domovníčkou, nestačí pre nedostatek náležitostí uvedených v § 1 bode 1 zák. čís. 82/1920 Sb. z. a n. k vzniku domovníckej smluvy podľa tohoto zákona. Je preto správne zistenie odvolacieho súdu, že domovnícka smluva podľa citovaného zákona medzi stranami uzavretá nebola, a že v dôsledku toho neobstojí žalobný nárok o tento zákon oprený. V dovolacej žiadosti prednesená okolnosť, že v spore č. j. Cpr 65/33 pracovného súdu v B. bolo pravoplatne rozhodnuté, že medzi stranami jestvoval pomer domovnícky, z citovaných spisov nevysvitá.

Srov. Sb. n. s. čís. 6966, 14995 (úr. sb. čís. 2506).

Citace:

Čís. 15270.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 658-659.