Čís. 5934.


Vrchný súd překročil obor svojej posobnosti a zavinil zmátok podla § 384, čís. 4 tr. p., rozhodol-li v rámci odvolania proti rozsudku prvého súdu v obnovenej trestnej věci i o návrhu odsúdeného na obnovu pokračovania — zamietnuvši ho — hoci o onom návrhu bolo už pravoplatné rozhodnuté v prospěch obžalovaného příslušným súdom prvej stolice (§ 452, odst. 1, § 459, odst. 2, § 462 tr. p.).
(Rozh. zo dňa 19. júna 1937, Zm III 189/37.) Najvyšší súd v trestnej věci proti A. pre zločin sprenevery vyhověl opravnému prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podanému generálnou prokuratúrou podla § 441 tr. p., a vyslovil, že pravoplatným usnesením vrchného súdu zo dňa 16. marca 1936 bol porušený zákon v ustanoveniach §§ 459, odst. 2, 452, odst. 1 a 462 tr. p. Podla § 442, odst. 6 tr. p. a na základe dovodu zmatočnosti podla § 384, čís. 4 tr. p. najvyšší sud toto usnesenie zrušil aj s predchádzajúcim odvolacím hlavným pojednávaním a odkázal vec vrchnému sudu ako sudu příslušnému k rozhodnutiu o odvolaní.
Dovody:
Obžalovaný A. bol odsúdený rozsudkom krajského súdu zo dňa 7. júla 1933 vo spojení s rozsudkom vrchného súdu zo dňa 22. novemibra 1933 a usneseními najvyššieho súdu zo dňa 23. júna 1934 pravoplatné pre zločin sprenevery podla §§ 359, 355, 356 tr. z.
Na základe § 446, čís. 3 tr. p. podal odsúdeňý návrh na obnovu trestného pokračovania u krajského súdu příslušného podla § 452 tr. p. Krajský súd usnesením zo dňa 20. júla 1934 nariadil postup podla § 455 tr. p. a po převedení dokazov a vyjádření štátneho zastupitelstva nariadil termín hlavného pojednávania.
Podla § 456, odst. 4 tr. p. mal sice krajský súd ustanoviť najprv veřejné pojednávanie v smysle cit. miesta zákona a nie ihned hlavné pojednávanie, avšak poneváč inak zachoval na hlavnom pojednávaní, pri rozhodovaní o nariadení obnovy, postup podla § 456 tr. p. a vyniesol usnesenie o povolení obnovy za podmienok tohoto § tr. p., nemálo uvedené opominutie významu.
Usnesením zo dňa 22. júla 1935 nariadil krajský súd na tomto pojednávaní obnovu trestného pokračovania a zároveň týmže usnesením znovu nariadil aj prevedenie hlavného pojednávania v smysle § 457 tr. p.
Toto usnesenie bolo v prospěch obžalovaného a preto — bez ohladu na to, že ani přítomné stránky ho nenapadly — stalo sa ihned jeho vynesením pravoplatným v smysle ustanovenia § 459, odst. 2 tr. p.
Po převedení hlavného pojednávania v obnovenom trestnom pokračovaní ohlásil proti vynesenému oslobodzujúcemu rozsudku odvolaníe štátny zástupca z formálnych dovodov zmatočnosti a z dovodu zmatočnosti podla § 385, č. 1 a) tr. p.
Vrchný súd na odvolaicom hlavnom pojednávaní konanom vo věci dňa 16. marca 1936 vyniesol usnesenie, ktorým prvý rozsudok z formálneho dovodu zmátočnosti podla § 384, čís. 4 tr. p. zrušil a zamietol návrh odsúdeného na obnovu vysloviac, že prvý súd překročil obor svojej posobnosti, ked obnovu povolil. Zároveň vyslovil, že zostávajú v platnosti odsuzujúoe rozhodnutia súdov vynesené v povodnom trestnom pokračovaní. Usnesenie vrchného súdu je pravoplatné.
Podla § 452, odst. 1 tr. p. je k rozhodnutiu o návrhu na obnovu pokračovania a k nariadeniu obnovy v smysle § 456, odst. 3 tr. p. příslušný súd, ktorý rozhodol vo věcí v prvej stolici. Podla § 459, odst, 2 tr. p. proti nariadeniu obnovy v smysle § 456, odst. 3 tr. p. v prospěch obžalovaného niet opravného prostredku.
V smysle § 462 tr. p. na základe usnesenia o povolení obnovy pokračujúci súd, podla výsledku hlavného pojednávania, ponechá drievejšie rozhodnutia buď v platnosti, alebo ich zruší celkom, alebo čiastočne a vynesíé nový rozsudok. Následkom odvolania proti takto vynesenému rozsudku može odvoliací súd preskúmať len tento vynesený rozsudok.
Poneváč v súdenom případe šlo o obnovu v prospěch odsúdeného, usneseníe v smysle § 456, odst. 3 tr. p. vyniesol krajský súd, tedy súd příslušný v smysle § 452 tr. p. tak vecne ako aj miestne, bola obnova trestného pokračovanía v dosledku ústanovenía § 459, odst. 2 tr. p. pravoplatné naríadená a vrchný súd preto nemohol usneseníe obnovu nariaďujúce preskúmať.
Keď prez to vrchný súd rozhodol v rámci odvolania aj o návrhu odsúdeného na obnovu pokračovania, ačkolVek vrchný súd nebol k tomu příslušný podla § 452, odst. 1 tr. p. a túto otázku, příslušný súd už pravoplatné rozhodol usnesením zo dna 22. júla 1935, překročil vrchný súd, keď návrh odsúdeného na obnovu zamietol, obor svojej posobnosti a sposobiac tým zmátok podla § 384, čís. 4 tr. p. porušil zákon jednak v ustanovení § 452, odst. 1 tr. p., jednak preskúmajúc v dosledku ústanovenia § 459, odst. 2 tr. p. pravoplatné usneseníe, porušil zákon aj v tomto posledně uvedenom ustanovení.
Poneváč svojím usnesením zároveň zrušil odvolací súd aj rozsudok prvého súdu na základe § 462 tr. p. vynesený, a to len z dovodu, že súčasne zamietol návrh odsúdeného na obnovu, čím zrušil aj usneseníe o nariadení obnovy podla § 456 tr. p., ktoré snížilo za podklad k vyneseniu rozsudku v smysle § 462 tr. p., porušil zákon aj v cit. ustanoveniach tr. p., keď nerozhodol vecne o tak vynesenom rozsudku na základe odvolania štátneho zástupců.
Poneváč vrchný súd rozhodol o návrhu do oboru jeho posobnosti nepatriacom a nerozhodol o odvolaní patriacom do oboru jeho posobnosti, prekročil obor svojej posobnosti a sposobil tak zmátok podla § 384, čís. 4 tr. p. Bolo preto třeba usneseníe vrchného súdu na základe § 442, posl. odst. tr. p. zrušiť a přikázať vec k prejednaniu tomuto súdu ako příslušnému súdu odvolacíemu.
Citace:
čís. 5934. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 289-291.