Čís. 4474.

Bol-li obžalovaný odsúdený pre trestný čin, spáchaný pred vynesením rozsudku povolivšieho mu podmienečný odklad výkonu trestu, prislúcha rozhodnutie o tom, či má byť podmienečne odložený trest súhrnný, ktorý treba podľa § 517 tr. por. ustanoviť, súdu označenému v § 518 (odst. 3, 4) tr. por.
(Rozh. z 24. septembra 1932, Zm III 321/32.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti G. K. pre zločin sprenevery na základe verejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti obžalovaného G. K. zrušil z úradnej povinnosti z dôvodu zmätočnosti, uvedeného v § 384 č. 4 tr. p. rozsudky obidvoch nižších súdov vo výroku, ktorým nižšie súdy rozhodly dotyčné obžalovaného G. K. o podmienečnom odklade výkonu trestu, tento výrok pominul a uložil súdu prvej stolice, aby spisy postúpil štátnemu zastupiteľstvu ku prípadnému podaniu návrhu podľa §§ 517 a 518 tr. p. Zmätočná sťažnosť obžalovaného G. K. bola poukázaná na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Proti rozsudku vrchného súdu ohlásil obžalovaný G. K. zmätočnú sťažnosť podľa bodu 2 § 385 tr. p. preto, lebo mu nebol povolený podmienečný odklad výkonu trestu. Najvyšší súd pri preskúmaní veci zbadal toto: Trestný čin obžalovaného, ktorý je predmetom tohoto trestného pokračovania, bol spáchaný roku 1928. Podľa pripojených spisov krajského súdu v Bratislave č. j. Tk XI a 197/30 bol obžalovaný G. K. odsúdený rozsudkom zo dna 8. januára 1931 pre zločin sprenevery, spáchaný v mesiaci máji 1929, k trestu vazenia na 1 mesiac (v dôsledku čoho bol trestný čin kvalifikovaný ako prečin), a to podmienečne na 1 rok. Skušobná lehota podľa ustanovenia § 18-1 zák. číslo 562/1919 dosiaľ neuplynula. Obžalovaný bol tedy v tomto prípade odsúdený pre čin spáchaný pred vynesením rozsudku povolivšieho mu podmienečný odklad výkonu trestu, v ktorom prípade má podľa ustanovenia § 6 čís. 4 žák. čís. 562/1919 rozhodnuť súd menovaný v § 518 tr. p., či má byť vykonaný trest súhrnný, ktorý má byť ustanovený podľa § 517 tr. p. Rozhodovanie o podmienečnom odklade v súdenom prípade preto odpadá a nižšie súdy meritorným rozhodnutím pustily sa do riešenia veci, ktorá v terajšom stadiu nepatrí do oboru ich pôsobnosti, čím zavinily zmätok podľa § 384 čís. 4 tr. p., ku ktorému podľa ustanovenia ostatného odseku § 384 tr. p. treba vždy hľadeť z úradnej povinnosti. Preto bolo treba najvyššiemu súdu postupovať podľa § 34-1 por. nov. a § 404-1 tr. p., rozsudky oboch súdov nižších stolíc vo výroku, ktorým rozhodovaly o podmienečnom odklade výkonu trestu, zrušiť a tento výrok pominúť.

Citace:

Čís. 4474. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 206-207.