NPD documents search: Váž. tr., 17 (1935)

Čís. 5223.

Ide o padelanie peňazí vo vysokej úhrnnej hodnote, bolo-li ich padelané za 23000 Kč.
Po živnostensky padelá peniaze pachateľ, je-li z jeho činu zrejmý úmysel, aby si častejším jeho opakovaním zjednal prameň príjmov, z ktorých by sa mohol aspoň čiastočne vydržovať alebo svoj majetok zväčšovať.
(Rozh. zo dňa 16. februára 1935, Zm IV 645/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti J. K. a spol., obžalovaným zo zločinu padelania peňazí, na základe verejného pojednávania zmätočné sťažnosti obžalovaných a ich osobitných obhájcov čiastočne odmietol a čiastočne zamietol.
Z dôvodov:
Na základe § 385 čís. 1b) tr. p. obhájca J. K-a, ďalej obžalovaný Ľ. K. a jeho obhájca za dôvod zmätočnosti označujú, že činy týchto obžalovaných vraj mylne boly kvalifikované podľa § 1 odst. 2 zák. čís. 269/1919, lebo neboly vraj padelané peniaze ani vo vysokej úhrnnej cene, ani po živnostensky. Obžalovaný J. K. a jeho obhájca však preto majú za to, že uvedená kvalifikácia činu je mylná, lebo peniaze neboly vraj padelané vo vysokej úhrnnej cene.
Vrchný súd podrobne odôvodnil svoj názor, že čin obžalovaných treba kvalifikovať podľa § 1 odst. 2 zák. čís. 269/1919. Najvyšší súd považuje vývody vrchného súdu za správne a preto poukazuje zmätočné sťažnosti na tieto. K vývodom vrchného súdu, že išlo v tomto prípade o padelanie peňazí vo vysokej úhrnnej cene, dodáva najvyšší súd, že čiastku 23000 Kč považuje zákon aj u iných trestných činov za vysokú, keď na pr. v ustanoveniach § 49-II čís. 1 tr. nov., § 383-II, § 403 čís. 4 a § 415 tr. z. (v znení tr. nov. z r. 1929) označuje čiastku prevyšujúcu 20000 Kč za dôvod pre prísnejšie potrestanie pachateľa u zločinov krádeže, resp. podvodu, falšovania súkromných listín a podvodného úpadku. Najvyšší súd nesdiela názor obhájcu obžalovaného J. K-a, že »po živnostensky« len ten pachateľ padelá peniaze, u ktorého to tvorí jediný prameň jeho dôchodku a jediný základ jeho existencie. Ku pojmu živnostenského spáchania tu uvedeného zločinu stačí také prevodzovanie činu, v ktorom zrejme na javo vychádza úmysel páchateľa, aby si častejším opakovaním zjednal prameň príjmov, z ktorých by sa mohol vydržovať aspoň čiastočne alebo svoj majetok zväčšovať. Z toho činu obžalovaného J. K-a, že ako fotograf si objednal tlačiarsky stroj ku vyrábaniu padelaných peňazí, že do zariadení na výrobu bankoviek spolu s inými obžalovanými vložený bol značný kapitál, že obžalovaný K. bankovky po dlhšiu dobu niekoľko mesiacov zhotovoval a skutočne vyrobil padelky v hodnote 23000 Kč a potom stroj ukryl, zrejme k ďalšiemu upotrebeniu, iste na javo vychádza hore označený úmysel obžalovaného. Nemýlil sa tedy vrchný súd, keď kvalifikoval činy obžalovaných podľa § 1 odst. 2 zák. čís. 269/1919. Zmätočné sťažnosti horeoznačených obžalovaných, resp. ich obhájcov, nakoľko sú založené na § 385 čís. 1b) tr. p., sú tedy bezzákladné.

Citace:

č. 5223. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 98-99.