Čís. 6182.

Predpoklady formálnych zmätkov podľa § 384, čís. 9, 10, 11 tr. p.
Zmätok podľa § 384, čís. 9, 10, 11 tr. p. so zreteľom na ustanovenie § 325, odst. 3 tr. p.
(Rozh. zo dňa 22. apríla 1938, Zm IV 137/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre zločin pokusu vydieračstva zmätočnú sťažnosť obžalovaného zčasti odmietol a zčasti zamietol.
Z dôvodov:
Proti rozsudku vrchného súdu podal obžalovaný zmätočnú sťažnosť podľa § 384, č. 9, 10, 11 tr. p. a § 385, č. 1 tr. p.
Zmätok podľa § 384, č. 10 tr. p. uplatňuje sťažovateľ námietkou, že výroková časť rozsudku je v takom rozpore s obsahom spisov, ktorý rozsudok vrchného sudu činí nesrozumiteľným.
Tento zmätok je však daný len vtedy, keď sa nesrozumiteľnosť týká výrokovej časti rozsudku alebo odporuje-li odôvodnenie rozsudku jeho výrokovej časti. To, čo sťažovateľ vytýká ako dôvod nesrozumiteľnosti, nečiní výroková časť rozsudku nesrozumiteľnou. Sťažovateľ dovodzuje totiž, že vrchný súd nesprávne hodnotil výsledok důkazného pokračovania, najmä že nesprávne prehlásil výpovedi svedkov Dr. D. a V. za vierohodné a že mlčky prešiel, alebo nesprávne prehlásil za bezvýznamné predložené listiny a výpovedi vypočutých svedkov vývodných. Týmto spôsobom sťažovateľ brojí len, proti skutočnostiam, ktoré vrchný súd v dôsledku zásady voľného uvažovania dôkazov zistil, nedokazuje však vytýkaný formálny zmätok.
Dôvod zmätočnosti podľa § 384, č. 9 tr. p. spatřuje sťažovateľ v tom, že vrchný súd dva písomné doklady odbyl vetou, že sú bezvýznamné, hoci z nich je zrejmé, že korunný svedok Dr. H. je vlastne pachateľom úplatkárstva. Avšak zmätok podľa § 384, č. 9 tr. p. predpokládá návrh formálne učinený na hlavnom pojednávaní, o ktorom buď nebolo rozhodnuté, alebo bolo rozhodnuté proti návrhu. Výtka sťažovateľa však nespadá pod formálny zmätok podľa § 384, č. 9 tr. p., lebo sťažovateľ si nesťažuje proti nevyhoveniu návrhu, ale brojí i tu proti hodnoteniu prevedeného dôkazu.
Z dôvodu zmätočnosti podľa § 384, č. 11 tr. p. si obžalovaný sťažuje preto, že vrchný súd bez predchodiaceho riadneho uvedomenia previedol zmenu kvalifikácie oproti pôvodnej žalobe, a že k tejto zmene nemohla obhajoba zaujať stanovisko a predniesť svoju obranu.
Zmätok podľa § 384, č. 11 tr. p. je daný, keď rozsudok je vynesený bez zákonitej obžaloby. Sťažovateľ však sám pripúšťa, že riadna obžaloba bola podaná, a preto zmätok podľa § 384, č. 11 tr. p. neprichádza tu v úvahu. Jeho výtka môže byť posudzovaná len s hľacliska zmätku podľa § 384, č. 5 tr. p., že sa vrchný súd dopustil nepravidelnosti, ktorá je zákonem zakázaná pod následkom zmätočnosti.
Zmätočná sťažnosť je však v tejto časti bezzákladná. Podľa § 325, odst. 2 tr. p. nie je súd viazaný návrhom žalobcovým čo do kvalifikácie činu. V tomto prípade bol rozsudok krajského súdu sprosťujúci a následkom toho vychádzal vrchný súd z kvalifikácie navrhovanej v obžalobe. V § 325, odst. 3 tr. p. (§ 418, odst. 1 tr. p.) je sice ustanovené, že spozná-li súd, že na čin, ktorý je predmetom obžaloby, môže byť použitá i taká kvalifikácia, ktorá činí potrebným, aby obhajoba bola pripravená v novom smere, je pod následkem zmätočnosti povinný vypočúť strany o tejto možnosti a dať obžalovanému na vedomie, že môže cieľom pripravenia obhajoby navrhovať odročenie hlavného pojednávania. Avšak v tomto prípade nebola obhajoba vo svojich právach skrátená, poneváč už verejný žalobca pri odvolacom hlavnom pojednávaní podľa obsahu zápisnice navrhol skúmať čin aj s hľadiska zákona o úplatkárstve čís. 178/1924 Sb. z. a n., obhajoba mohla tedy k tejto eventuálne navrhovanej zmene kvalifikácie zaujať stanovisiko a učiniť návrh na odročenie v záujme prípravy obhajoby. Obžalovaný ostatne ani v odôvodnení zmätočnej sťažnosti neuviedol, v ktorom smere bola potrebná nová príprava obhajoby.

Citace:

č. 6182. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 207-208.