Čís. 6120.

Ku skutkovej i podstate prečinu podľa § 351 tr. zák. sa nevyžaduje, aby sa vynucovanie majetkového prospechu dialo bezprávne; čin je uskutečnený už tým, že pachatel’ k dosiahnutiu účelu v zákone uvedeného vyhráža uverejnením utrhačného alebo na cti urážlivého tvrdenia tlačou, aj keď ono tvrdenie je pravdivé.
Subjektivná stránka skutkovej podstaty.
(Rozh. zo dňa 31. januára 1938, Zm III 18/38.)
N. bol kedysi rozsudkom okresného súdu uznaný za otca nemanželského dieťaťa — dcéry — teraz obžalovanej nemanželskej matky A. Svojej alimentačnej povinnosti učinil zadost’ so súhlasom poručenského súdu tým, že složil u súdu pre dieťa väčšiu peňažitú čiastku. Keď dcéra obžalovanej A. dospela a mala sa vydať, poslala obžalovaná N-ovi dva dopisy, v ktorých žiadala, aby jej do ôsmich dní vyplatil určitú sumu na opatrenie výbavy pre dcéru; pri tom hrozila, že, ak jej žiadosti nevyhovie, uverrejní celú vec v novinách a doklady o jeho chovaní pošle ministrovi M. Oba súdy nižších stolíc uznaly obžalovanú A. vinnou prečinom vydieračstva podľa § 351 tr. zák.
Najvyšší súd zmätočnú sťažnosť obžalovanej zčásti odmietol, zčásti zamietol.
Z dôvodov:
Podľa zákona je z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. prevedená zmätočná sťažnosť námietkami, že obžalovaná nežiadala na poškodenom určité konanie spôsobom bezprávným, že nešlo o protiprávný nárok a že ani po subjektívnej stránke nie je skutková podstata prečinu vydieračstva daná, lebo táto vraj predpokladá úmysel protiprávnym prostriedkom vynútiť nejaké konanie a vedomie pachatel’a, že nemá práva na plnenie, ktoré vynucuje, a že toto vedomie tu nie je, keď pachatel’ má skutočné, alebo domnelé právo na plnenie, ktoré vynucuje, a konečne námietkou, že obžalovaná nemala úmysel hrozbu splnit a že preto nie je skutková podstata uvedeného prečinu daná, keď nie je možné očakávať splnenie hrozby. Zmätočnej sťažnosti nel’ze přiznat’ v tejto časti oprávnenia.
Sťažovateľka buduje v najväčšej časti svoje námietky na mylnom predpoklade, že bola uznaná vinnou aj v prečine vydieračstva podľa § 350 tr. z. Prvý súd sice citoval vo výroku o kvalifikácii aj ustanovenie § 350 tr. z. a odvolací súd v tom smere žiadne opatrenie neučinil, ale z oboch rozsudkov je jasne patrné, že nižšie sudy uznaly obžalovanú vinnou len v prečine podl’a § 351 tr. z., ktorý obsahuje samostatnú skutkovú podstatu. Bolo tedy citovanie § 350 tr. z. pri kvalifikácii trestného činu zrejme zbytočné, lebo § 350 tr. z. mal byť citovaný len pri výmere trestu, avšak tým nebol zavinený žiaden v zákone uvedený zmätok.
Ku skutkovej podstate prečinu podľa § 351 tr. z. sa nevyžaduje, aby sa vynucovanie majetkového prospechu dialo bezprávne. Trestný zákon v autentickom znení v § 351 výraz »bezprávne« neuvádza. Skutková podstata tohoto činu je uskutočnená už tým, že pachatel’ k dosiahnutiu účelu v zákone uvedeného vyhráža uverejněním utrhačného alebo na cti urážajúceho tvrdenia tlačou, aj keď tvrdené urážlivé alebo pomluvačné skutočnosti sú pravdivé.
Po subjektívnej stránke sa nevyžaduje ani úmysel pachateľa protiprávnym prostriedkom niečo vynútit, ani vedomie, že nemá ani skutočné alebo aspoň domnelé právo na konanie, ktorého chce dosiahnuť, ale stačí vedomie, že tvrdenie, uverejněním ktorého pachatel’ hrozí, je pomluvačné alebo urážlivé a že tak činí v úmysle, aby sebe alebo inému opatril majetkový prospech, a nerozhodné je, či na taký prospěch má skutočné právo alebo je presvedčený, že také právo má.
Nie je ani potřebné, aby pachatel’ prečinu podľa § 351 tr. z. mal úmysel vyhrážku uskutečniť, resp. aby ohrožený mal obavu, že vyhrážka bude vykonaná, lebo prečin tento je dokonaný už tým, že pachatel’ úmyselne vykonal činnost v § 351 tr. z. uvedenú, tedy vyhrážal.

Citace:

Čís. 6120. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 81-82.