Čís. 5361.Preukázka na robotnícke slevnené jazdenky, keď je potvrdená příslušným staničným úradom, je veřejnou listinou.Nesprávnými údajmi pri predbežnom vyplnění preukázky spoluposobí vinník k tomu, aby boly do tejto verejnej listiny zapísané nepravdivé skutočnosti, doležité pre jeho oprávnenie na slevu na železnici. Učinil-li tak preto, aby si používáním preukázky pri zakúpení jazdenky opatřil bezprávný úžitok, třeba čin ten kvalifikovať ako zločin podla § 400, odst 2 tr. z.Mylnou kvalifikáciou nestráca trestný čin svoj póvodný charakter. Třeba tedy pri posudzovaní otázky, či je čin premlčaný, vziať v úvahu dobu, stanovená pre premlčanie trestného činu toho druhu, akým súdený čin pri správnom jeho kvalifikovaní skutočne je.Nenapadol-li obžalovaný odsudzujúci výrok sudu prvej stolice v otázke viny, stal sa výrok ten pravoplatným a vinník nemože ho už napádať ani zmátočnou sťažnosťou z dóvodu zmatočnosti podla § 385, čís. 1 c) tr. p.(Rozh. zo dňa 11. septembra 1935, Zm III 82/35.)Najvyšší súd v trestnej věci proti J. B., obžalovanej zo zločinu padelania verejnej listiny, zmatočnú sťažnosť zčásti odmietol, zčásti jej vyhověl.Z dovodov:Proti rozsudku odvolacieho sudu ohlásila a previedla obžalovaná zmatočnú sťažnosť z dóvodu § 385, čis. 2 tr. p. pre nepovolenie podmienečného odkladu výkonu trestu a z dóvodu § 385, čís. 1 c) tr. p., poukazujúc na premlčanie ako dóvod vylučujíci zavedenie trestného pokračovania.V tomto poslednom bode bola zmátočná sťažnosť podla § 434, odst. 3 tr. p. odmietnutá, lebo rozsudok prvej stolice, kterého by sa mal uvedený dóvod zmatočnosti už dotýkať, nebol obžalovanou napadnutý vo výroku ustalujúcom vinu obžalovanej; tým riešil sád prvej stolice aj otázku premlčania v neprospěch obžalovanej a keď nenapadla odsudzujúci výrok v tom bode odvoláním, stal sa pravoplatným a nemóže býť obžalovanou už napadnutý.Nižšie súdy uznaly obžalovanú vinnou, že v roku 1929 a 1930 v S. dala si vystaviť poukázku na robotnícke lístky na železnicu, uvádzajúc proti pravdě, že je zaměstnaná u firmy I. R. v B., používala tejto legitimácie k cestovaniu z B. do S. a neoprávněným používáním slevnených jazdeniek poškodila železničný erár asi o 910 Kč. Tento zistený čin obžalovanej kvalifikovaly nižšie súdy za prečin falšovania súkromnej listiny podla § 401 tr. z.; na kvalifikáciu zločinu podla § 400, odst. 2 tr. z., ktorú uplatňovala obžaloba, nižšie súdy neuznaly.Tento právny názor nižších súdov nie je správný. »Preukázka na robotnícke lístky týždenné«, keď je potvrdená příslušným staničným úradom, je veřejnou listinou, lebo ňou příslušný staničný úřad — tedy úřad veřejný — v obore svojej pósobnosti potvrdzuje, že osoba v preukázke uvedená je oprávněná používat slevy pri cestováni na železnici. Nesprávnými údajmi pri predbežnom vyplnění poukázky spolupósobila však obžalovaná k tomu, aby boly zapísané do tejto verejnej listiny nepravdivé skutečnosti, dóležité pre jej oprávnenie na slevu na dráhe. Obžalovaná učinila to preto, aby tým sebe opatřila použivanim poukázky pri kúpeni listku bezprávný úžitok. Preto čin obžalovanej mal byť správné kvalifikovaný ako zločin podla § 400, odst. 2 tr. z. a nie ako prečin podla § 401 tr. z.Poneváč z jedného omylu súdu v prospěch obžalovanej nelze, pokial by zo zákona neplynul opak, učiniť ďalšie obžalovanej prospěšné závěry (srovnaj rozh. zo dňa 28. aprila 1925, čís. Zm III 1090/24 a zo dna 2. mája 1934, čis. Zm III 392/33), preto třeba pri posudzovani toho, či trestný čin obžalovanej nie je premlčaný, brať v úvahu dobu stanovená pre premlčanie zločinu podla § 400, odst. 2 tr. z., t. j. podla § 106, čis. 4 tr. z., připadne podla § 106 a) tr. z. a podla § 26 zák, čis. 48/1931 Sb. z. a n. dobu 5 rokov. Táto doba ani od spáchania činu do prvého súdneho opatrenia ani medzi jednotlivými súdnymi opatreniami neuplynula, takže trestné pokračovanie pre čin obžalovanéj nie je premlčané a nemohlo byť k premlčaniu prihliadnuté ani z úradnej povinnosti.