NPD documents search: Váž. civ., 4 (1922)

Čís. 15722.

I. Povinnosti invalídneho a starobného poistenia podliehajú aj osoby, ktoré 1. júla 1926 boly mladšie 60 rokov a od tejto doby počnúc pred dokončením 60. roku vykonávaly — hoci i len krátku dobu — práce alebo služby poistením povinné podľa zák. č. 221/1924 Sb. z. a n.
II. Nárok zamestnanca, vyvodzovaný z opominutia zamestnavaľera prihlásiť ho k poisteniu u okresnej nemocenskej poisťovne, nie je vylúčený alebo obmedzený tým, že opominutie prihlásenia stalo sa na návrh samého zamestnanca. III. Zamestnanie zamestnanca u určitého zamestnavateľa je s hľadiska § 5 lit. a) zák. č. 221/1924 Sb. z. a n. v znení prílohy vyhlášky min. soc. peč. č. 189/1934 Sb. z. a n. zamestnáním vedľajším, keď jeho služebná činnosť u tohoto zamestnavateľa je vzhľadom na jeho celkovú hospodársku alebo sociálnu situáciu zamestnáním podružným. Či je tomu tak, musí skúmať zamestnavateľ s pečlivosťou riadneho hospodára.
(Rozh. z 30. decembra 1936, Rv III 884/36.)
Žalobník bol zamestnaný u žalovanej strany ako hájnik od 1. januára 1929 do 31. decembra 1930 bez toho, že by ho žalovaná strana přihlásila k poisteniu pre prípad nemoci, invalidity a staroby. Nárok žalobníka na starobný dôchodok bol Ústrednou sociálnou poisťovňou zamietnutý z toho dôvodu, že dovršenia 65. roku nedosiahol potrebných 100 príspevkových týždňov. — Žalobník domáhal sa na žalovanej strane platenia 113 Kč renty mesačne na tom základe, že ho žalovaná strana neprihlásila k starobnému poisteniu, hoci před dokončením svojho 60. roku vykonával práce poistením povinné. Proti tejto žalobe bránila sa žalovaná strana medzi iným tým, že sám žalobník súhlasil, aby nebol prihlásený k starobnému poisteniu a že zamestnanie žalobníka u žalovanej strany bolo len jako vedľajším zamestnáním, ktoré nepodliehalo poisteniu. Súd I. stolice žalobe vyhovel, odvolací súd rozsudok súdu I. stolice zmenil a žalobu zamietol. Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a obnovil rozsudok I. stolice.
Dôvody:
Podľa § 140 zákona čís. 221/1924 Sb. z. a n. v úplnom znení prílohy vyhlášky ministra soc. pečlivosti čís. 189/1934 Sb. z. a n. neplatné sú ujednania, ktoré by obmedzovaly, alebo vyľučovaly platnost tohoto zákona v neprospech poistencov, alebo ich rodinných príslušníkov. I keby tedy žalobník pri ujednaní služebnej smluvy sám bol býval »navrhol, aby nebol do nemocenskej poisťovne přihlásený z dôvodu, že má majetok a hájnictvo nie je jeho hlavným zamestnaním«, táto skutočnosť sama o sebe nečiní jebo žalobný nárok neopodstatneným, lebo povinnosťou strany žalovanej bolo s pečlivosťou riadneho hospodára skúmať a presvedčiť sa, v akom pomere je služebná činnost žalobníka k jeho celkovej hospodárskej a sociálnej situácii, to jest, či služobná činnosť žalobníka u žalovanej je zamestnáním podružným v celkovej jeho situácii hospodářskej, alebo sociálnej, a takým spôsobom zistiť, či žalobníkovo zamestnanie možno pokladať za vedlejšie, v dôsledku čoho žalobník by podľa § 5 cit. zákona bol vyňatý z poistnej povinnosti. Pri náležitej pečlivosti bolo to už so zreteľom na vlastné udania žalobníka snadným úkolom pre stranu žalovanú, lebo veď žalobník bydlel a hospodáril v obci, v ktorej aj žalovaná strana mala svoj majetok, sverený hájnickej činnosti žalobníkovej. Opodstatnená je preto dovolacia sťažnosť, že odvolací súd — zistivši, že zamestnanie žalobníka u strany žalovanej nebolo vedľajším ale hlavným — zamietnutím žaloby jedine z hore uvedeného dôvodu porušil hmotné právo.
Žalovaná strana v pokračovaní pred súdmi nižších stolíc bránila sa proti žalobnému nároku aj tým, že žalobník v dôsledku svojho veku bol vyňatý z poistnej povinnosti. Táto obrana je neopodstatnená. Podľa § 6 b) cit. zák. z poistnej povinnosti poistenia invalídneho a starobného vyňatý je, kto dokonal, alebo prekročil 60. rok svojho veku dňa 1. júla 1926, alebo kto po tomto dni po dokonaní 60. roku vstúpi po prvý raz do zamestnania zakladajúceho poistnú povinnosť (ďalšia tu stanovená výnimka tu neprichádza v úvahu). Žalobník narodil sa nesporne 18. augusta 1867 a tak 1. júla 1926 nedokončil 60. rok svojho veku. Nie je sporné, že žalobník bol už od 15. júla 1926 prihlášený k poisteniu, v dôsledku čoho nemôže byť reč o tom, že by k strane žalovanej bol vstúpil 1. januára 1929 po prvý raz do zamestnania poistením povinného. Názor žalovanej strany, podľa ktorého na žalobníka treba hľadeť ako na takého, ktorý u nej po prvý raz vstúpil do zamestnania poistením povinného, keďže vraj u drievejších zamestnavateľov konal práce poistením povinné len niekoľko dní, a to s dlhšími prestávkami, nemá opory v zákone, lebo tento v § 6 b) nepripúšťa vylúčenie z poistnej povinnosti u osob, ktoré 1. júla 1926 boly mladšie 60 rokov a od tejto doby počínajúc pred' dokončením 60. roku, hoci i len krátku dobu vykonávaly práce alebo služby poistením povinné podľa cit. zákona.
Keďže žalobník podľa toho, čo bolo hore uvedené, už na základe svojho zamestnania u žalovanej strany podliehal poistnej povinnosti podľa cit. zákona, tým padajú vývody žalovanej strany uvedené proti žalobnímu nároku v spojitosti s ustanovením 2. bodu § 107 zák. č. 221/1924 v znení prílohy vyhlášky mim. soc. peč. č. 189/1934 Sb. z. a n.
Pretože medzi škodou žalobníka, vzniklou z toho, že sa mu od Ústrednej sociálnej poisťovne v Prahe nedostává starobného dôchodku a medzi opominutím strany žalovanej, že táto žalobníka k invalídnemu a starobnému poisteniu v náležitom čase neprihlásila, je daná príčinná súvislosť, za túto škodu je žalovaná strana zodpovedná.

Citace:

Čís. 15722.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 1252-1254.