NPD documents search: Váž. civ., 18 (1936)

Čís. 15712.

Obchodný cestujúci na províziu, ktorý je podľa smluyy uzavrenej s obch. firmou povinný konať určité práce po určenu dobu a podľa úprav a príkazov obch. firmy, je v pomere služebnom; o jeho nárokoch z tohoto pomeru má rozhodovať pracovný súd. 1
(Rozh. zo 7. decembra 1936, Rv IV 582/36.)
Žalobník bol zamestnaný u žalovanej obchodnej firmy ako obchodný cestujúci na províziu. Proti žalobe, ktorou sa domáhal na žalovanej strane u pracovného súdu zaplatenia cestovného príspevku a ušlého zisku, namietala žalovaná strana nepríslušnosť pracovného súdu z toho dôvodu, že žalobník nebol u nej v služebnom pomere. Všetky tri súdy túto námietku zamietly, Najvyšší súd z týchto
dôvodov:
Smluvou zo dňa 31. októbra 1934 uzavrenou medzi sporovými stranami stal sa žalobník obchodným jednateľom žalovanej strany na províziu. V 3. bode ukladala smluva žalobníkovi záväzok, že jemu odo- vzdaný kruh čo najintenzívnejšie spracuje, veľké miesta a význačných zákazníkov najmenej raz každých 14 dní navštívi. Ďalej, že s cestováním počne presne 1. novembra a prestane 30. apríla. Prerušenie cesto vania, jeho neskoršie započatie alebo skoršie zakončenie bolo prípustné len so súhlasom žalovanej strany a žalobník bol povinný podať o každej ceste zprávu najmenej tri rázy v týždni. Bol tedy žalobník povinný vykonávať práce v smluve uvedené po dobu v smluve určenú podľa úprav a príkazov žalovanej strany a bol tak včlenený do organizmu podniku žalovanej strany. Je preto správný záver odvolacieho súdu, že žalobník bol u žalovanej v služebnom pomere a neobstojí tvrdenie dovolacej žiadosti, že pracovný súd nie je príslušný k prejednaniu veci, pretože vraj išlo o smluvu o dielo.

Srov.: Úr. sb. č. 2502, 2707.

Citace:

Čís. 15712.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 1239-1240.