NPD documents search: Váž. tr., 6 (1924)

Čís. 4619
.
Pri vymeraní úhrnného trestu neľze hľadeť k trestom na slobode, ktoré boly už celkom odpykané. Dobu započítáním vyšetrovacej väzby skutočne odpykaného trestu treba od úhrnného trestu odpočítat’, aj keď so o nej súhrnný rozsudok zvlášť nezmieňuje.
(Rozh. zo 4. februára 1933, Zm IV 582/32.)
Najvyšší súd v trestnej věcí, zavedenej před krajským súdom v Košiciach proti J. S., obžalovanému zo zločinu podvodu, na základe verejného pojednávania o opravnom prostriedku k zachovaniu právnej jednotnosti takto sa usniesol: Opravný prostriedok pre zachovanie právnej jednotnosti, podaný generálnou prokuraturou podľa § 441 tr. p., sa uznává základným a vyslovuje sa, že pravoplatným rozsudkom krajského súdu v Košiciach zo dňa 22. juna 1932 čís. Tk V 1873/30-158 bol porušený zákon v ustanovení § 517 tr. p. Rozhodnutie toto nemá účinku voči stranám.
Dôvody:
V trestnej věci Tl VII 35/29 krajského súdu v Košiciach bol J. S. pravoplatne odsúdený pre dvojnásobný prečin pomluvy k trestu väzenia na dobu dvoch týždňov ako trestu hlavnému a k pokutě 400 Kč ako trestu vedľajšiemu (v případe jej nedobytnosti k ďalším štyrom dňom väzenia) bezpodmienečne. Celý tento trest si odsúdený odpykal v době od 13. novembra 1931 do 1. decembra 1931. Ďalej bol menovaný pravoplatné odsúdený v trestnej věci Tk V 1873/30 krajského súdu v Košiciach, a to rozsudkom vrchného súdu v Košíciach zo dňa 15. apríla 1932 čís. To IV 11/32-152 pre viaceré zločiny podvodu a pre prečin sprenevery do káznice na dva roky a šesť mesiacov ako k trestu hlavnému a k pokutě 2.000 Kč a pädesaťosemkrát 50 Kč ako trestu vedľajšiemu (v případe jej nedobytnosti k ďalším 58 dňom káznice). V tejto věci bola odsúdenému v smysle § 94 tr. zák. do trestu započítaná väzba od 20. novembra 1930 do 10. novembra 1931 plné, kdežto za vazbu vytrpenú od 11. do 13. novembra 1931 a od 2. decembra 1931 do 15. apríla 1932 (kedy J. S. nastúpil trest) bola mu do trestu započítaná doba štyroch mesiacov. K žiadosti odsúdeného a k návrhu štátneho zastupiteľstva v Koiciach vymeral krajský súd v Košiciach dňa 22. júna 1932 rozsudkom čís. Tk V 1873/30-158 odsúdenému J. S. na miesto hore uvedených trestov na slobode (uložených ako tresty hlavné) trest súhrnný, a to káznicou na dva roky, šesť mesiacov a päť dní. Pri tom rozhodnul, že trest sa má odsúdenému počítať od 15. apríla 1932 a že sa mu do něho započítavajú hoře už uvedené doby, totiž väzba od 20. novembra 1930 do 10. novembra 1931 plne a z väzby vytrpenej od 11. do 13. novembra 1931 a od 2. decembra 1931 do 15. apríla 1932 doba štyroch mesiacov. Dobu náhradných trestov na slobodě za tresíy peňažité stanovil krajský súd na 62 dní káznice. Proti tomuto rozsudku neboly použité žiadne opravné prostriedky. Stal sa preto pravoplatným.
Podľa § 517 tr. p. má byť vymeraný súhrnný trest, bol-li obžalovaný rôznymi pravoplatnými rozsudkami odsúdený k niekoľko trestom na slobode a nebolo použité směrných pravidiel pre súhrnný trest. Podkladom pre vymeranie súhrnného trestu sú tedy iba tresty na slobode, ktoré nie sú ešte odpykané, lebo odpykaním jedného trestu je otázka tohoto trestu celkom vybavená. V dôsledku toho odpykaný trest nemóže už byť predmetom pokračovania podľa §§ 517 a 518 tr. p. Krajský súd v Košiciach učinil však predmetom vymerania súhrnného trestu J. S-ému tiež trest odsúdenym před vymeraním súhrnného trestu celkom odpykaný, totiž trest uložený mu v trestnej věci TI VII 35/29 krajského súdu v Košiciach. Tým jednak porušil zákon v ustanovení § 517 tr. zák., jednak překročil obor svojej pôsobnosti a zavinil zmätok podľa § 384 čís. 4 tr. p. Neľze však súhlasiť s názorom generálnej prokuratúry, že toto porušenie zákona stalo sa v neprospech odsúdeného, lebo okolnosť, že rozsudok o súhrnnom treste sa nezmienil pri stanovení počiatku trestu a započítaní väzby o době, v ktorej odsúdený odpykal trest uložený mu v trestnej věci Tl VII 35/29 krajského súdu v Košiciach, nemá za následok predlženie súhrnne vymeraného trestu o dobu tohoto skutočne odpykaného trestu. Tento názor nemá opory v zákone, lebo dobu skutočne odpykaného trestu třeba od súhrnného trestu odpočítať a preto okolnosť, že súhrnný rozsudok sa o tejto dobe zvlášte nezmie- ňuje, nemá za následok, že by sa pri odpykaní súhrnného trestu nemálo k nej prihliadnuť. Súhrnným rozsudkom nebola tedy odsúdenému doba pravoplatne uložených trestov predlžená, lež skrátená o 9 dní. Neni preto třeba postupu podľa odst. 6 § 442 tr. p. a najvyšší súd uznal tak, ako vo výroku je uvedené.

Citace:

č. 4619. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1934, svazek/ročník 15, s. 94-95.