Čís. 14714.

I. Rozhodnutie v zmenkovom spore, v ktorom boly súdnym úradníkom vyhotovené protestné listiny uznané za neplatné preto, že v nich nebola označená osoba protestáta, neprejudikuje rozhodnutiu o tom, či vyhotovenie takých protestných listín stalo sa s porušením úradnej povinnosti toho, kto protest vykonal.
II. Keď je na zmenke trasát uvedený len menom a nie bydliskom a následuje potom doložka »splatné u G. banky, úč. spol. v G.«, protestujúci právom sa môže domnievať, že má protest vykonať proti nevlastnému domiliciátovi zmenky, pre kterého má protest učiniť, že ide o t. zv. deklaračný protest, kde protestant a protestát sú identickí, a že stačí, keď v proteste uvedie len firmu G. banka, úč. spol. v G.1
(Rozh. zo 16. XI. 1935, Co IV 4/35.)
G. banka podala u okresného súdu v G. zmenkovú žalobu proti Henrichovi H., Fane H, Jánovi S. a Jánovi M. Proti zmenkovému platebnému príkazu podali Ján S. a Ján M. námietky. Žaloba voči Jánovi S. a Jánovi M. bola zamietnutá z dôvodu, že v zmenkovom proteste »neprítomnosti« nebola označená osoba, proti ktorej bol protest napísaný, že preto protestná listina nebola vhodná k zachovaniu regresných zmenkových práv voči zmenkovým dlžníkom, podavším námietky. Protest spísal zomrelý súdny kanc. asistent okresného súdu v G. Žalujúca strana (konkurzná podstata B-banky) tvrdila, že nesprávným spísaním protestu utrpela banka škodu, lebo zamietnutím zmenkovej žaloby pre nesprávný protest voči Jánovi S. a Jánovi M. stratila nárok voči týmto dlžníkom, bola nútená zaplatiť útraty svojmu právnemu zástupcovi a právnemu zástupcovi odporcov a zmenková pohľadávka je proti Henrichovi a Fane H. (t. j. proti tým zmenkovým dlžníkom, voči ktorým stal sa zmenkový platebný príkaz pravoplatným), nedobytná. Túto škodu zavinil vraj s. k. asistent S. porušením svojej úradnej povinnosti pri výkone svojho povolania tým, že spomenutý protest nesprávne vyhotovil.
Žalujúca strana domáhala sa syndikátnou žalobou proti čsl. štátu náhrady tejto škody.
Súd prvej stolice žalobu zamietol a Najvyšší súd jeho rozsudok potvrdil. Dôvody:
Rozhodujúcou otázkou v syndikátnou spore je, či sudcovsky alebo súdny úradník porušil svoju úradnú povinnosť pri výkone svojej úradnej činnosti a či tak bola strane spôsobená právna ujma a tými aj škoda, proti ktorej neposkytujú opravné prostriedky súdneho pokračovania pomoci.
Je tedy predovšetkým rozhodujúce, či v konkrétnom prípade súdny úradník porušil svoju úradnú povinnosť, keď vyhotovil protestnú listinu, ktorá v základnom spore bola uznaná za neplatnú preto, že v nej nebola označená osoba protestáta.
Rozhodnutím v predošlom spore nebolo však nijako prejudikované tomu, či sa vyhotovenie takej protesnej listiny stalo s porušením úradnej povinnosti toho, kto protest vykonal.
Taktiež skutečnosť, že Československý štát zúčastnil sa predešlého sporu ako vedľajší zasahovateľ na obrane G. banky úč. spol. v G., nezakladá ručebnú povinnosť v smysle syndikátneho zákona preto, že obrana, ktorú predniesol v záujme procesnej strany v predešlom spore, nebola úspešná.
Prisvedčiť treba však stanovisku odvolania, že súd v syndikátnom spore nemôže ani v dôvodoch svojho rozhodnutia vyhlásiť za platný taký protest, o ktorom bolo pravoplatne rozhodnuté v predošlom spore, že je neplatný.
Ide tedy len o posúdenie toho, či protestujúci úradník mohol podľa skutečností, aké boly v čase, keď protest vykonal, odôvodnene mať za to, že protestná listina, ako ju vyhotovil, bude dostatočná, aby splnila svoj účel.
V tomto ohľade správne poukázal súd I. stolice, že podľa znenia § 95 zmenk. zákona, so zreteľom na dôvodovú zprávu k tomuto ustanoveniu, nie sú náležitosti protestu tam uvedené v tej miere obligatórne, že by vynechanie alebo vadné uvedenie jednej z náležitostí malo za následok absolútnu neplatnosť protestu. Treba preto v každom jednotlivom prípade skúmať, či konkrétny nedostatok je tak podstatný, že privodí neplatnosť protestu — vzhľaďom na jeho účel a povahu —, ktorý je skutočne len dokazujúcou listinou o tom, že boly prevedené úkony, ktoré zákon predpisuje k zachovaniu určitého zmenkového práva, a o tom, aký bol výsledok týchto úkonov.
Zmenkový protest, pripojený k spisom okresného súdu v G., osvedčuje, že protestujúci úradník dostal od G. banky úč. spol. v G. ako majiteľky zmenku tým cieľom, aby ju osobne k plateniu predložil, že sa dostavil do obchodnej miestnosti spomenutej banky ako na miesto platenia v zmenkách udané, ktorú našiel zatvorenú a tak zmenku k plateniu predložiť nemohol. Konečne doložil v listine »preto som o tom vydal tento zmenkový protest«.
Podl’a obsahu zmenky v proteste opísanej trasát bol uvedený len menom a nie bydlišťom a následuje potom doložka »splatné u G. banky úč. spol. v G.«.
Podľa toho mohol protestujúci odôvodnene predpokladať, že má protest vykonať proti nevlastnému domiciliátovi zmenky, pre ktorého mal protest učiniť, že tedy ide o tak zv. deklaračný protest, kde osoba protestanta a protestáta sú identické a že tedy stačí, keď bola v proteste uvedená len firma G. banky úč. spol. v G.
Údaj »splatné u G. banky úč. spol. v G.« mohol protestujúci úradník právom považovať ako údaj platebne; v dôsledku nedostatku údaju bydlišťa u mena trasáta nejde tu o vlastný domicil. Avšak keďže údaj platebne javí sa v danom prípade ako údaj osoby (a nielen údaj miestnosti), bolo treba protestovať zmenku proti tejto osobe ako nevlastnému domiciliátovi (srovnaj Sb. n. s. 9312).
Keď úradník vykonavší protest neuviedol v ňom, proti komu protest vykonáva, môže tento nedostatok byť ospravedlnený poukazom na celý obsah protestu, z ktorého plynie, že protestant, tam riadne označený, je totožný s protestátom.
Podľa vyloženého stavu veci ide preto v súdenom prípade o úradný úkon, ktorého vykonanie, čo do jeho platnosti, môže byť ospravedlnené prevládajúcim stanoviskom vedy i súdnej praxi. Takto však nemožno pričítať súdnemu úradníkovi, ktorý takýto úkon vykonal, porušenie úradnej povinnosti ani vtedy, keď už bolo pravoplatne rozhodnuté, že jeho úkon je neplatný, a strana, pre ktorú bol úkon vykonaný, bola v dôsledku toho poškodená na svojich právach a tak i hmotnú škodu utrpela.

Srovnaj: Sb. n. s. 9312.

Citace:

č. 14714. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1084-1087.