Čís. 16145.

I. Proti usneseniu o povolení exekúcie na peňažitú pohľadávku proti státu oprávněný je podať rekurz úřad, ktorý je povolaný platbu poukázať, z dóvodov uvedených v odst. 4 § 3 vl. nar. č. 234/1934 Sb. z. a n.
II. Keď vymáhajúci veriteť v exekučnej žiadosti navrhuje exekúciu na určité časti majetku obce (zabavenie přídělu prirážok), přejav úřadu podl’a § 5 vl. nar. č. 86/1936 Sb. z. a n. musí byť přiložený už k exekučnej žiadosti (§ 6, odst. 2, cit. vl. nar.).
(Rozh. zo 14. apríla 1937, R IV 146/37.)
Súd I. stolice povolil exekúciu proti městu M. medzi iným zabavením a přikázáním k vybraniu pohťadávky, ktorú má město M. proti Hlavnému finančnému riaditeľstvu v Užhorode z titulu přídělu prirážok.
Rekurzný súd na rekurz Hlavného finančného ríadíteFstva v Užhorode změnil usnesenie súdu I. stolice v časti, ktorou bola povolená exekúcia zabavením a přikázáním k vybraniu tejto pohľadávky, a žiadosť o povolenie exekúcie v tejto časti zamietol.
Najvyšší súd rekurz exekvenťky zamietol.
Dovody:
V tomto případe ide o exekúciu na peňažitú pohľadávku, ktorú má exekút proti štátu, a v dósledku toho třeba použiť predpisov vl. nar. zo dňa 23. ňovembra 1934, č. 234 Sb. z. a n. Podľa § 1, odst. 1 cit. vl. nar. má byť exekúciu povoťujúce usnesenie doručené úřadu, ktorý je povolaný platbu poukázat (poukazujúcemu úřadu), ktorým je v tomto případe Hlavné finančné riaditeľstvo v Užhorode. Ustanovenie § 3, odst. 1 cit. vl. nar, ukládá poukazujúcemu úřadu, aby skúmal, či sa výkon usnesenia neprieči zákonným predpisom, najma či mbže byť vedená exekúcia na peňažitú pohťadávku, o ktorú ide, a ustanovenie § 3, odst. b, cit. vl. nar. potom, stanoví, že ak spozná poukazujúci úřad, že sa výkon usnesenia prieči zákonným predpisom, oznámí to bez prieťahu sudu alebo podá proti súdnemu usneseniu rekurz. Toto posledně ustanovenie je v súhlase s ustanovením § 45, odst. 4, čl. VI. ex. nov. č. 23/1928 Sb. z. a n., podľa ktorého može poddlžník platebný zákaz napadnúť rekurzom.
V dosledku právě uvedených zákonných predpisov Hlavně finančně riaditerstvo v Užhorode, ako poukazujúci úřad poddlžníka štátu, vytýkajúc napadnutěmu ním exelcúciu povortrjúcemu usneseniu porušenie zákonněho předpisu vl. nar. zo dňa 2. apríla 1936, č. 86 Sb. z. a n. je k podaniu takéhoto rekurzu priamo povolaně a tým i legítimovaně a neobstojí forihálna výtka exekventky, že tento rekurz mál byť v zastúpení štátu-poddlžnika podaný finančnou prokuratúrou.
Rekurzu exekventky nebolo vyhoveně ani vo věci samej, lebo vl. nar. zo dňa 2. apríla 1936, č. 86 Sb. z. a n. v § 6, odst. 2, kategoricky predpisuje, že v případe, keď exekvent navrhuje nariadenie exekúcie na určitú časť majetku dlžníkovho, ku ktorěmu patria nesporné i pohľadávky exekúta proti třetím osobám (v súdenom případe na příděl prirážok), musí byť přejav zemského úřadu v Užhorode o tom, pokiať je přípustná exekúcia na tento příděl obecných prirážok, ktorě má exekútovi — městu M. — vyplatiť Hlavně finančně riaditeťstvo v Užhorode, přiložený už k exekučnej žiadosti, a preto rekurzný súd správné pre nedostatok priloženia tohoto prejavu k exekučnej žiadosti túto zamietol.
Toto stanovisko neodporuje rozhodnutiu Najvyššieho súdu Úr. sb. č. 1738, na ktorě sa exekventka odvolává, lebo toto rozbodnutie bolo vyneseně před platnosťou vl. nar. č. 86/1936 Sb. z. a n. teraz platněho.

Citace:

č. 16145. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/1, s. 737-738.