Čís. 5724.
Nemari cudzie vlastnické právo (§ 355 tr. zák.) držitel věci, dá-li ju na krátku dobu inej osobě k rovnému uživaniu, k akému je sám oprávnený.
(Rozh. zo dňa 24. októbra 1936, Zm III 293/36.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti K. V. a spol. pre zločin spreneverenia zmiátocnú sťažnosť náhradnej súkromnej žalobkyne zčásti odmietol, zčásti zamíetol. Z dovodov:
K prevedeniu dovodu zmátočnosti podla § 385, č. 1 a) tr. p. dotyčné obžalovaného K. V. smeruje ta výtka zmatočnej sťažnosti, že tento obžalovaný nemal práva požičať súčiastky z aut poškodenej firmy spoluobžalovanému A. A., lebo vraj nemal práva takto nakladať s majetkom poškodenej firmy. Nedotýká sa tedy zmátočná sťažnosť vobec tej časti rozsudkov oboch nižších súdov, podla ktorej bol obžalovaný K, V. oslobodený od obžaloby pre sprenevero štyroch kompletných gum so železnými ráfami, ktoré menovaný obžalovaný podla zistenia súdov nižšieho stupňa daroval spoluobžalovanémiu A. A., lebo zmátočná sťažnosť sa ani nesnaži tvrdiť, že by sa obžalovaný K. V. dopustil trestného činu tým,, že tieto gumy daroval. Ďalej može sa zmienená výtka zmátočnej sťažnosti týkať len jediného prediného pera a jedného skla zo šoférskej budky, lebo len o týchto veciach zistil odvolací súd, že ich obžalovaný K. V. požičal spoluobžalovanému A. A. Keby mala zmátočná sťažnosť pri tej to výtke na mysli aj iné věci, pre ktorých spreneveril zněla obžaloba, ocitla by sa v rozpore s ustanovením § 33, odst. 3 por. nov., lebo odvolací súd nezistil, že by aj tieto iné věci okrem jedného pera a skla zo šoférskej budíky boly A. A-ovi požičané s vědomím a sú hlasom obžalovaného K. V.
Avšak ani vo vytýčenom rozsahu neťze zmatočnej sťažnosti priznať oprávnenie. Odvolací súd nespatřoval ani v tomto konaní obžalovaného K. V. skutkovú podstatu sprenevery s odovodnením, že také dočasné použitie dotyčných súčiastok na inom aute nespadá pod pojem nakladania s vecou ako s vlastnou, lebo nemože byť držitelovi cudzej sverenej věci odopreté právo, aby ju požičal inémiu. Tento právny názor odvolacieho sudu nelze označiť za mylný, keď sa uváži, že obžalovaný K. V. bol oprávněný auta, předané mu poškodenou firmou s výhradou vlastnického práva, a tedy jemu sverené, sám používať takými sposobom, že toto používanie muselo mať za následok aj primerané opotrebovanie týchto svěřených věcí. Nelze preto vylúčiť ani oprávnenosť toho presvedčenia obžalovaného K. V., že može tieto věci alebo niektoré z nich dať na krátku dobu k rovnakému používaniu inej osobě a že tými nemaří vlastnické právo poškodenej firmy. Je preto zmátočná sťažnosť poškodenej firmy v tej to časti bezzákladná.