Čís. 6185.

Železničné závory sú predmetom patriacim k železnici; ich porušenie vyčerpává pojem poškodenia, aké má na mysli § 434 tr. zák.
Jestliže riadič motorového vozidla z neopatrnosti narazil na železničné závory a pokrivil ich, avšak bez toho, že by sa staly neupotrebiteľnými a že by sa s vozidlom dostal na trať, takže bola vylúčená možnosť nebezpečenstva pre osoby alebo tovar na železnici, nejde o prečin podľa § 437 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 26. apríla 1938, Zm IV 165/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre prečin podľa § 437 tr. z. zamietol zmätočnú sťažnosť verejného žalobcu.
Dôvody:
Proti rozsudku vrchného súdu podal verejný žalobca zmätočnú sťažnosť na základe § 385, čís. 1 b) tr. p. preto, že odvolací súd mylne kvalifikoval činnosť obžalovaného ako prestupok podľa § 80 zák. čís. 81/1935 Sb. z. a n. a § 106, odst. 4 vl. nar. čís. 203/1935 Sb. z. a n. a považujúc tento prestupok za premlčaný, oslobodil obžalovaného na základe § 326, čís. 3 tr. p. od obžaloby. Zmätočná sťažnosť uplatňuje tedy vlastně zmatky podľa § 385, čís. 1 b), c) tr. p.
Zmätočnej sťažnosti, ktorou sa verejný žalobca domáhá, aby obžalovaný bol podľa obžaloby uznaný vinným a jeho čin bol kvalifikovaný ako prečin obecne nebezpečného poškodenia podľa § 437 tr. z., nemožno priznať oprávnenie.
Odvolací súd prijal za zistené, že obžalovaný dňa 13. februára 1936 u železničného prejazdu za obcou H. neskoro zabrzdil auto, ktoré viedol po ceste, následkom čeho sa stalo, že auto 2 min. pred príchodom vlaku narazilo na spustenú železničnú závoru a pokrivilo ju. Odvolací súd zistil ďalej, že obžalovaný závoru neprerazil, iba ju skrivíl a tak sa na trať vôbec ani nedostal a že závora sa vôbec nestala neupotrebiteľnou a trať ani na chvíľu nebola odňatá svojmu určeniu.
Na základe tohoto skutkového stavu vrchný súd nemal za to, že by po objektívnej stránke bola daná v čine obžalovaného skutková podstata prečinu obecne nebezpečného poškodenia podľa § 437 tr. z. dovodiac, že pokrivením železničnej závory nepoškodil obžalovaný predmet náležiaci k železnici v tom smysle, ako to vyžaduje ustanovenie § 434 tr. z., a že by týmto jeho konáním boly vydané nebezpečenstvu osoby alebo tovar na železnici. Preto odvolací súd vzhľadom na to, že obžalovaný približujúc sa s motorovým vozidlom k železničnému prejazdu, rychlost svojho auta nezmiernil, po prípade auto nezastavil, spatroval v konaní obžalovaného len skutkovú podstatu prestupku podľa § 80 zák. čís. 81/1935 Sb. z. a n. a § 106, odst. 4 vl. nar. z 19. novembra 1935, čís. 203 Sb. z. a n. Keďže však ďalej zistil, že od 27. apríla 1937 do 22. decembra 1937, tedy po dobu viac než šesť mesiacov nebolo učinené vo veci žiadne sudcovské opatrenie, vrchný súd na základe § 326, čís. 3 tr. p. oslobodil obžalovaného od obžaloby, lebo dotyčné uvedeného prestupku nastalo v smysle § 31 tr. z. o prest. premlčanie.
Nemožno síce súhlasiť s názorom odvolacieho súdu, že by narazením na železniční závoru a jej pokrivením nebol poškodený predmet náležiaci k železnici.
Železničné závory už podľa svojho určenia označujú prejazd cez železničnú trať a sú určené zabrániť v určitých dobách prejazd cez koľajnice, alebo na železničnú trať a treba ich preto považovať za predmet patriaci k železnici. Porušenie ich vyčerpává pojem poškodenia, aké má na mysli ustanovenie § 434 tr. z., keďže toto ustanovenie chrání nielen železnicu ako takú, ale i predmety k nej náležiace.
Je zrejmé, že obžalovaný tým, že približujúc sa k železničnému prejazdu, nezmiernil rychlost auta a auto neskoro zabrzdil, dopustil sa nedbalosti a že poškodenie závory je v príčinnej súvislosti s touto nedbalosťou obžalovaného.
Nie je však splnená ďalšia náležitosť prečinu podľa § 437 tr. z. — ako to správne dovodil vrchný súd — t. j. aby následkem poškodenia závory mohly byť vydané nebezpečenstvu osoby alebo tovar na železnici.
Zmätočná sťažnosť sice namieta, že možnost tohoto nebezpečenstva jestvovala preto, lebo nárazom na závoru mohlo sa auto obžalovaného v prípade prerazenia závory dostat na železničné koľaje a tým mohla byť privedená jeho srážka s blížiacim sa vlakem. Tieto predpoklady však tu nenastaly, lebo nárazem na závoru táto prerazená nebola, takže auto sa na trať ani dostat nemohlo, ani sa vôbec nedostalo.
V konkrétnom prípade preto už z tohoto dôvodu bola vylúčená možnosť nebezpečenstva pre osoby alebo tovar na železnici, a to tým viacej, lebo — ako to zistil vrchný súd — následkom pokrivenia závory táto sa nestala vôbec neupotrebiteľnou a trať ani na chvíľu nebola odňatá svojmu určeniu. Bola preto bezzákladná zmätočná sťažnosť verejného žalobcu v smysle § 36, odst. 1 por. por. nov. zamietnutá.

Citace:

č. 6185. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 212-214.