NPD documents search: Váž. civ., 18 (1936)

Č. 10.531.

Bytová péče. — Církevné věci: I. Od zaistenia podľa zák. č. 118/28 sú oslobodené len takové miestnosti v dome církevnej obce, ktoré v dobe rozhodnutia efektivne, bars i len v části slúží účelom uvedeným v § 24 odst. 1 č. 3. — II. Sú od zaistenia oslobodené miestnosti, ktoré potrebuje církevná obec pre vyučovanie a pre ubytovanie učiteľov?
(Nález zo dňa 10. mája 1933 č. 8362.)
Prejudikatura: Srov. Boh. A 8677/30.
Vec: Reformovaná církev v L. proti zemskému úřadu v Bratislavě o zaistenie bytu.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdôvodnosť.
Dôvody: Žal. úrad napadnutým rozhodnutím v postupe inštančnom so zamietnutím odvolania sťažujúcej si církve potvrdil výmer okresného úradu v Leviciach zo dňa 28. augusta 1929, čo vo veci tejto pokračujúcej inštancie prvej, dľa ktorého na základe § 9 odst. 1 zák. č. 118/28 zaistený bol byt v dome sť-ľkinom v Leviciach, uprázdněný po podplukovníkovi Vladimírovi K. pre kapitána Miloša K.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
I. Žal. úrad u vybavení námietky odvolania sť-ľkinho, ktorou sť-ľka brojila proti zaisteniu zmieneného bytu, dovolávajúc sa ustanovenia § 24 odst. 1 č. 3 zák. č. 118/28, uznává sice to, že sť-ľka patrí medzi korporácie, resp. ústavy uvedené v odst. 1 č. 3 § 24 zák. č. 118/28, avšak zastáva to právne stanovisko, že toto ustanovenie vztahuje sa len na také budovy, ktorých takéto korporácie, resp. ústavy používajú k účelom v tejto zákonnej norme naznačeným a že tedy podľa tejto normy ustanovenia §§ 1—16 cit. zák. sa nevzťahujú na oné budovy, ktorých sa ani v dobe vydania zák., ani teraz nepoužívá k účelom v § 24 odst. 1 č. 3 cit. zák. naznačeným. Pri tom z obsahu správnych spisov zisťuje žal. úrad v dôvodoch napadnutého rozhodnutia za skutkový stav, že vo zmienenej budově sú súkromné byty a že sť-ľka ani netvrdí, že budovy tej skutočne používa pre svoje účele.
Sť-ľka vo svojej sťažnosti vôbec nebrojí proti tomu skutkovému zisteniu, že totiž vo zmienenej budově sú súkromné byty a že sť-ľka onej budovy skutočne vôbec nepoužívá pre svoje účele. Vytýká ale sť-ľka jedine len to, že svrchu uvedený právny názor žal. úradu v napadnutom rozhodnutí obsažený je mylný preto, lebo dľa toho by bola každá osvětová a kultúrna snaha obmedzená a vývin v § 24 odst. 1 č. 3 zák. č. 118/28 uvedených ústavov a korporácií zastavený, a že, keď sť-ľka zakúpila onoho času túto budovu právě pre účele vyznačené v cit. zákonnej norme, bola napadnutým rozhodnutím, opierajúcim sa o tento mylný právny názor obmedzená i jej osvětová kultúrna snaha a bol zastavený čo takejto korporácie jej vývin.
Túto námietku sťažnosti uznal však nss bezdôvodnou z týchto úvah:
Ustanovenia §§ 1—16 zák. č. 118/28 nevztahujú sa dľa § 24 odst. 1 č. 3 na budovy, ktorých korporácie a ústavy humanitně, zdravotnické, osvetové, kultúrne a sociálnepoisťovacie ústavy používajú pre svoje účele. Ustanovením tým zákon chce chrániť činnosť korporácií a ústavov, sledujúcich obecne-prospešné účele v zákone vytýčené a vy- lučuje preto obmedzovanie jejich voľnej dispozície s budovami účelom takým venovanými, čili vylučuje obmedzovanie vlastníka vo voľnom užívaní miestností v budovách takých. Účelom ustanovenia tohoto je zabezpečiť možnosť nerušivého užívania budov, ktoré patria subjektom v § 24 odst. 1 č. 3 cit. zák. menovaným a jejich účelom už slúžia. Možnosť, aby účele tie boly plnené, vyžaduje však, aby vlastník mal voľnú dispozíciu s budovou a vylučuje preto zákon použitie všetkých svojich ustanovení túto volnú dispozíciu obmedzujúcich, i keďby ináč predpoklady pre použitie ustanoveni tých dané boly.
Z tejto tendencie zákona dlužné je súdiť, že zákon chrání len také budovy, ktoré boly účelom v cit. zákonnej norme uvedeným venované a ktoré v dobe vydania rozhodnutia o zaistení efektivne, bárs i len v časti, oným účelom už i slúžily. Použitie § 24 odst. 1 č. 3 cit. zák. nebolo by tedy odôvodnené už s tým, že majiteľ budovy hodlá v budúcnosti použiť tie pre svoje účele v cit. norme uvedené a že tie pre takéto účele nabyl.
Kedže podľa skutkového stavu v napadnutom rozhodnutí uvedeného a sť-ľkou nevytýkaného vo zmienenej budově sú súkromné byty a sť-ľka budovy tej pre svoje účele skutočne nepoužívá, jednal žal. úrad v shodě so zákonem, keď uznal, že v danom prípade nie sú splněné podmienky v ustanovení § 24 odst. 1 č. 3 zák. č. 118/28 uvedené, preto, že sť-ľka onej budovy pre účele v cit. zákonnej norme uvedené skutočne nepoužívá a keď vyslovil, že tá okolnosť je pre posúdenie tohoto sporu nerozhodná, že sť-ľka hodlá upotřebiť zaisteného bytu pre svoje účele.
II. Sťažnosť ďalej namieta, že napadnuté rozhodnutie odporuje i § 13 č. 3 zák. 118/28, lebo sť-ľka už vo správnom pokračovaní tvrdila, že onoho bytu ako vlastník potrebuje pre svojich učiteľov a pre vyučovanie náboženstva, a že žal. úřad nesprávnym výkladom cit. zákonnej normy vyslovil, že ani podmienky v tejže norme uvedené pre možnosť neobmedzeného použitia zmieneného bytu sť-ľkou nie sú tu splnené.
K tejto námietke sťažnosti slušelo uviesť toto:
Podľa dôvodov napadnutého rozhodnutia žal. úrad tú námietku odvolania sť-ľkinho, že zmienený byt nemôže byť zaistený podľa § 13 č. 3 zák. č. 118/28 preto, že sť-ľka v budove, vo ktorej sa zaistený byt nachádza, potrebuje byty pre správcu-učiteľa, učiteľku, kaplana a sieň pre vyučovanie náboženstva, zamietol s tým odôvodnením, že dľa cit. zák. normy zaistiť sa nemôžu len tie byty, ktorých vlastník domu potrebuje pre seba alebo pre svoje ženaté alebo vydaté děti, a že dľa tejto normy je nerozhodné, že sť-ľka potrebuje byt pre svojich zamestnancov, ktorým byt je povinná zaopatriť, lebo či byt potrebuje pre iné účele.
Zastáva tedy žal. úřad v týchto dôvodoch napadnutého rozhodnutia — ako to i výslovné uvádza vo svojom odvetnom spise — právny názor, že potreba, ktorá vo smysle § 13 č. 3 zák. č. 118/28 vylučuje prípustnosť zaistenia bytu, sa vzťahuje len na potrebu bydlenia, t. j., že vlastník domu môže použiť bytu neobmedzene len vtedy, keď byt ten potrebuje k uspokojeniu svojej potreby bydlenia alebo potreby bydlenia svojich ženatých, alebo vydatých dětí.
Tento právny názor žal. úřadu je však mylný. Nss vyslovil už v nál. Boh. A 8677/30 právny názor, na ktorom trvá i v danom prípade, že potrebou vo smysle § 13 č. 3 zák. č. 118/28 neni mienená len potreba k účelom obývacím. Cit. zákon pripúšťa používanie bytu i k iným účelom, než k bydleniu, viaže to ovšem na povoleni úradu, mimo případu v § 2 odst. 2 uvedeného, o ktorý však v danom prípade neide. Z tohoto bezpochybne plynie, že nemohla by byť zamietnutá námietka sť-ľkina čo vlastníka zmieneného domu vznesená proti zaisteniu bytu, opřená o § 13 č. 3 cit. zák. a tvrdiaci, že sť-ľka dotyčný byt potrebuje čo sieň pre vyučovanie náboženstva, keďže pod vlastnou potrebou vlastníka domu v danom prípade, idúc o náboženskú obec, nutné je rozumeť podľa § 13 č. 3 cit. zák. i potrebu miestností pre vyučovanie náboženstva.
Lež prezto neshľadal nss, že by výrok žal. úradu, neuznávajúci v danom prípade vylučujúci dôvod § 13 č. 3 cit. zák. — pokiaľ sť-ľka domáhala sa neobmedzeného disponovania s týmto bytom preto, že ten porebuje čo sieň pre vyučovanie náboženstva — odporoval zákonu. Podľa odst. 1 § 1 zák. č. 118/28 je totiž používanie bytu k iným účelom než k bydleniu dovolené len so svolením okresného úradu. Neni sporné, že predmetom napadnutého rozhodnutia je zaistenie bytu a sť-ľka nikdy netvrdila, že by jej okresný úrad bol dal svolenie k používaniu tohoto bytu k iným účelom, než práve k bydleniu. Vtedy ale nemôže sa sťažnosť k dokázaniu nezákonnosti napadnutého rozhodnutia v tomto smere vôbec dovolávať ustanovenia § 13 č. 3 cit. zák., lebo tam sa praví, že nelzä zaistiť bytov, ktorých vlastník potrebuje pre seba, alebo pre svoje ženaté alebo vydaté děti. Nelzä zaiste pochybovať o tom, že ustanovenie toto sleduje účel, aby bola krytá potreba vlastníka domu, pokiaľ sa týče jeho dětí. Spočíva-li však potřeba tá v niečom inom, než práve v potrebe bydlenia, vtedy nemôže byť potřeba tá krytá, aniž by okresný úrad predom udelil shora podotknuté povolenie, lebo ináč nelzä bytu užívať k účelom iným, než práve k bydleniu. Že by takéto povolenie bolo dané, sťastnosť netvrdí. Vtedy ale nemôže byť zaistený byt používaný pre účele, pre ktoré ho sť-ľka mieni upotrebiť, totiž čo sieň pre vyučovanie náboženstva, a je preto v tejto časti svrchu uvedená námietka sťažnosti bezdôvodná.
Pokiaľ však sť-ľka brojila svojou námietkou odvolania proti zaisteniu zmieneného bytu preto, že podľa § 13 č. 3 cit. zák. nemôže byť dotyčný byt zaistený, keďže sť-ľka potrebuje ten pre ubytovanie svojich učiteľov, resp. kaplana, žal. úrad túto jej námietku zamietol z dôvodov, že podľa cit. normy je nerozhodná okolnosť, že sť-ľka potřebuje zmienený byt pre ubytovanie svojich zamestnancov. Tým žal. úrad dal zrejme na javo, že podľa § 13 č. 3 cit. zák. nelzä zaistiť len tie byty, ktoré vlastník domu potrebuje pre seba, nie ale tie, ktoré potrebuje pre svojich zamestnancov.
Sťažnosť namieta, že tento dôvod v danom prípade je nesprávny preto, že sť-ľka s tým, že vo zmienenom byte mieni ubytovať svojich učiteľov, resp. kaplana, tým chce použiť vlastne byt ten pre vlastnú potrebu, totiž pre svoje ciele cirkevné a školské. Avšak i táto námietka je bezdôvodná a to z týchto úvah:
Účel církve mimo iné je síce i vyučovanie a z příčiny tej potrebné sú jej k tomu vyučovacie miestnosti a mimo to je ona povinná sa postarať i o to, aby k prevedeniu tohoto svojho účelu zaopatrila si učiteľov. Avšak ubytovanie týchto učiteľov čo sť-ľkiných zamestnancov vo vlast- nom dome nie je možné považovať za zaspokojenie vlastnej potreby sť-ľky čo vlastníka domu — po rozumu § 13 č. 3 cit. zák. —, keďže s týmto ubytováním neni zaspokojená ani vlastná potreba bydlenia a ani iná vlastná potreba sť-ľky, čo vlastníka domu, lebo ubytovaním týchto učiteľov je zaspokojená len potreba bydlenia týchto učiteľov, na čom nemení ničoho ani tá okolnosť, že sť-ľka zaviazala sa týmto svojim učiteľom naturálny byt poskytnuť, lebo táto okolnosť pre posúdenie veci je podľa znenia § 13 č. 3 cit. zák. zcela bezvýznamná.
Pokiaľ však sť-ľka vytýká, že napadnuté rozhodnutie je i nespravedlivé preto, že zmienení jej učitelia prinútení sú platiť 6—10000 Kč ročného nájomného vtedy, keď ona dostává za zmienený zaistený byt, ktorý práve by potrebovala pre ubytovanie týchto svojich učiteľov, len 2600 Kč ročného nájomného, je táto námietka bezdôvodná preto, lebo nss môže podľa §§ 2 a 7 zák. o ss preskúmať napadnuté rozhodnutie len po tej stránke, zda ono shoduje sa so zákonom či nie, nemôže však skúmať, zda je ono v tom smere, ako to sť-ľka tvrdí, i spravedlivé.

Citace:

Č. 10531. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr., V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1934, svazek/ročník 15/1, s. 944-947.