Čís. 14914.
Ustanovenia čl. XI. uvodzovacích ustanovení k zák. č. 64/1931 Sb. z. a n. nevzťahujú sa len na otázku, či možno odporovať právným úkonom, ale i na ostatné predpoklady odporovateľnosti (näjma § 9 odp. por.) podľa konkurzného resp. odporovacieho poriadku.
(Rozh. z 8. januára 1936, Rv IV 26/35.) Zomr. Ondrej M. smluvou uzavrenou dňa 5. mája 1931 odovzdal žalovanému, svojmu synovi, do vlastníctva hnuteľný a nehnuteľný majetok. Žalujúca strana ako veriteľka zemr. Ondrej a M. napadla tento právny úkon žalobou, podanou v dobe účinnosti odporovacieho poriadku č. 64/1931 III. Sb. z. a n. (založenou aj na zodpovednosť žalovaného ako dediča), a domáhala sa výroku, že žalovaný povinný je trpeť, aby sa žalobník po výšku Svojej pohľadávky proti Ondrejovi M., ktorá vznikla pred 5. májom 1931, uspokojil z majetku, ktorý bol predmetom smluvy uzavrenej dňa 5. mája 1931.
Oba nižšie súdy žalobu zamietly, odvolací súd medzi iným z týchto dôvodov: Podle čl. I, II, XI a XIV uvozovacích ustanovení k zák. č. 64/1931 Sb. z. a n. nabyl nový odpůrčí řád účinnosti dnem 1. srpna 1931, při čemž ovšem má býti otázka, zda lze odporovati právním jednáním, posuzovaná podle předpisů, platných v době, kdy bylo právní jednání vykonáno. Platí tedy pro tuto rozepři všechna ustanovení odpůrčího řádu, vyjma §§ 2, 3, 4, 8 a 11, na jejichž miste přichází v úvahu pravidla starého odpůrčího práva uherského. Dle toho musí se při posouzení veci také přihlížeti k § 7 odp. ř. Chtějí-li žalobci podati proti žalovanému odpůrčí žalobu, musí si předem vydobýti exekuční titul proti přímému dlužníkovi, resp. jeho právním nástupcům a než se to stalo, je odpůrčí žaloba proti žalovanému po rozumu § 9 odp. ř. nemožná.
Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu rozviazal a uložil mu ďalšie pojednávanie a nové rozhodnutie. Dôvody: Odvolací súd správné vyslovil, že na právny úkon, ktorý uzavřel neb. Ondřej M. dňa 5. mája 1931 so žalovaným, třeba použiť pravidiel odprovacieho práva z doby před účinnosťou zákona č. 64/1931 Sb. z. a n.; mýlil sa však, keď vyslovil, že predpokladom napadnutia řečeného právneho úkonu je, aby veriteľ mal proti priamemu dlžníkovi exekučný titul podľa § 9 odpor. por. č. 64/1931 III. Sb. z. a n., lebo ani tohoto ustanovenia nemožno podľa čl. XI uvodzovacích ustanovení ku konk. vyr. a odp. por. č. 64/1931 Sb. z. a n. v súdenom případe použiť a keď podľa starého odporovacieho práva žaloba bola založená na tom, že žalovaný (syn darovateľa) vedel o úmysle darovateľa, smerujúcom na skrátenie veriteľa, nemôže žalovaný žiadať, aby veriteľ napřed preukázal, že sa proti darovateľovi máme pokúsil o exekúciu (Úr. sb. č. 1329.)1
Neobstojí ani právny názor, že v súdenom případe mala žalujúca strana zaviesť spor proti všetkým dedičom priameho dlžníka, lebo ona obmedzila žalobu na to, že žiadala žalovaného zaviazať, aby trpel, aby sa žalobník uspokojil z toho hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý dostal žalovaný na základe smluvy zo dňa 5. mája 1931 od neb. Ondreja M.
Odvolací súd v dôsledku zaujatého právneho stanoviska nezistil skutkový stav, potřebný k riešeniu spornej otázku, preto bolo třeba podľa § 543 Osp. jeho rozsudok rozviazať a učiniť opatrenie, ako sa stalo.

1. Viď tiež úr. sb. č. 1232.