NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 1

Čís. 15874.

Právny pomer medzi pražským advokátom a klientom bývajúcim na Slovensku treba posudzovať — ak prijal advokát poverenie v Prahe a v Prahe konal advokátske práce — podľa práva platného v Prahe.
(Rozh. zo 16. februára 1937, Rv IV 518/36.)
Žalobník, advokát v Prahe, domáhal sa žalobou na žalovaných firmách, majúcich svoje sídlo na Slovensku, zaplatenia odmeny za rôzne advokátske práce, které vykonal z poverenia žalovaných firiem v Prahe a žiadal v žalobe aj prisúdenie 6% úrokov z opozdenia. Súd I. stolice žalobe čiastočne vyhovel, určil výšku odmeny žalobníka podľa ustanovení vl. nar. č. 95/1923 Sb. z. a n. v sume 4301 Kč 50 h a prisúdil žalobníkovi túto istinu s 5% úrokmi odo dňa podania žaloby (10. decembra 1932). Odvolací súd rozsudok sudu I. stolice potvrdil.
Najvyšší súd rozsudek odvolacieho súdu změnil v tom, že z istiny, prisúdenej súdom I. stolice, priznal žalobníkovi 6% úroky od 1. januára 1932.
Dôvody:
Sporný prípad treba posúdiť podľa ustanovení hmotného práva platného v Prahe, kde žalobník prijal poverenie a konal advokátske práce. Avšak odvolacím súdom použité predpisy hmotného práva na Slovensku platného — okrem úrokomeru — nie sú v podstate odchylné, najmä pokiaľ ide o určenie výšky odmeny na základe voľného uváženia súdu. Ostatne vl. nar. č. 95/1923 Sb. z. a n. podľa jeho § 19 platí pre celé územie Čs. republiky. V oboch právnych oblastiach prislúchajú advokátovi zákonné úroky z opozdenia, počínajúc dňom splatnosti palmárneho účtu, to jest jeho ohlášením klientovi po vykonaní objednanej práce (rozh. Sb. n. s. č. 6137). V súdenom prípade nebolo sporné, že účty, z ktorých časť nižšie súdy žalobníkovi prisúdily, zaslal žalobník po vykonaní objednanej práce I. žalovanej firme dopisom z 29. decembra 1931, takže jej musely byť známe najneskôr dňa 1. januára 1932. Poneváč však nižšie súdy prisúdily žalobníkovi len 5% úroky a to iba odo dňa žaloby — 10. decembra 1932 — bolo v tomto smere dovolacej žiadosti žalobníka čiastočne vyhovené přiznaním úrokov už od 1. januára 1932 a to 6% v smysle čl. 287, 277 a 273 odst. 1 obch. zák., platného v Čechách, lebo poverenie žalobníka treba — pri naprostom nedostatku protidôkazu — so strany žalovaných obchodných firiem pokladať za obchodný úkon.

Citace:

Čís. 15874. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/1, s. 261-262.