Čís. 14690.

Pre posúdenie otázky, či vkladná knižka patrí do pozôstalosti, nie je rozhodné ani to, že kto má vkladnú knižku v držbe, ani to, že na čie meno je vystavená, ale rozhodné je, že komu náležaly peniaze na vkladnú knižku uložené.
(Rozh. z 12. XI. 1935, Rv III 957/34.)
V pozostalostnom pokračovaní o majetku neb. manžela žalobkyne pojatá bola do pozostalostného inventára aj banková vkladná knižka, vystavená na meno zostaviteľa. Žalobkyňa, majúca vkladnú knižku v držbe, uplatňovala na ňu vlastnícke právo, tvrdiac, že vkladná knižka je jej osobitným majetkom. Dedičia vlastnícke právo žalobkyne neuznali, preto — byvši odkázaná pozostalostným súdom na porad práva — domáhala sa sudného výroku, že jej vkladná knižka patrí vlastníckym právom. Oba nižšie súdy žalobu zamietly.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalobkyne zamietol. Z dôvodov:
Mylné sú právne vývody dovolacej žiadosti, podľa ktorých v tomto spore je rozhodujúca držba vkladnej knižky, tak že žalobkyňa mala byť pokaádaná voči žalovaným za vlastníčku vkladnej knižky už na tom základe, že ona bola v jej držbe. Je síce pravda, že peňažný ústav, vkladnú knížku vystavivší, bol oprávnený žalobkyni vklad vyplatť’ na tom základe, že ona vkladnú knižku preukázala, a nebol povinný skúmať jej oprávnenost k tomu resp. jej vlastnícke právo. To však nijak nemá vlivu na posudzovanie otázky vlastníckého práva vkladnej knižky medzi žalobkyňou a jej manželom resp. dedičmi tohoto; tu nerozhoduje držba vkladnej knižky, ale vlastnícke právo, ktoré treba posudzovať podľa toho, komu patrily peniaze na vkladnú knižku uložené.
Sú síce správne právne vývody dovolacej žiadosti, že nie je rozhodujúce, na čie meno bola vystavená vkladná knižka a že žalobný nárok môže obstáť, hoci vkladná knižka neznela na meno žalobkyne, ale na meno jej manžela-zostaviteľa; odvolací súd však, jako z dôvodov jeho rozsudku vysvitá, nie na tomto základe zamietol žalobu, ale na tom základe, že hodnota, ktorá je na vkladnej knižke ešte i teraz uložená, patrí zostaviteľovi, resp. jeho dedičom.
Z týchto dôvodov je dovolacia žiadosť neodôvodnená a bola zamietnutá.

Citace:

č. 14690. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1077-1078.