NPD documents search: Váž. civ., 8 (1926), sv. 1

Čís. 5702.

Pre zamietnutie návrhu v smysle § 11 por. nov. nie je rozhodné, čo by bolo možno podla názoru porotného súdu zistiť, ale či sa stal za pojednávania skutkový údaj, zodpovedajúci návrhu, alebo nie takým údajom je tiež obrana obžalovaného.
(Rozh. zo dňa 3. októbra 1936, Zm IV 482/36.) Najvyšší súd v trestnej věci proti A. V. pre zločin úmyselného zabitia člověka vyhověl zmátočnej sťažnosti obhájců obžalovaného, uplatnenej z dovodu zmátočnosti podla § 29, čís. 4 por. nov., zrušil rozsudok porotného súdu podla § 34, odst. 1 por. nov. v celom, rozsahu s celým pokračováním, ktoré následovalo na úkon zakladajúci dovod zmátočnosti, a uložil krajskému ako porotnému sudu v Košiciach, aby vo věci znova pojednával a rozhodol; zbývajúou časť zmátočných sťažností poukázal najvyšší súd na toto rozhodntie.
Z dovodov:
Zmátočnej sťažnosti obhájců obžalovaného, pokial sa v nej uplatňuje dovod zmátočnosti podla § 29, čís. 4 por. nov., nelze odopreť oprávnenie.
Obžalovaný A. V. doznal na hlavnom pojednávaní, že palicou pobil poškodeného M. T. po hlavě tak, až spadol na zem a zasadeným ranám podlahol. Podla jeho zodpovedania — shodného v zásadě jak na hlavnom pojednávaní, tak aj před četníctvom a vyšetrujúcim sudcom — rozhodol sa sice zprvu, že spolu s P. S. pobije poškodeného a ozbrojil sa kolíkom. Od tohoto úmyslu však, ako ďalej udal, upustil, odišeli so S. najprv do potravného diružstva, potom sám domov. Tam ho podla jeho výpovědi napadlo, aby išiel oznámiť B-ovým, prečo nepřišla z tanečnej zábavy domov ich dcéra P. Preto, ako ďalej tvrdil, odišiel do B-vho dvora, kde sa stretol s poškodeným, ktorý ho vyzval, aby sa zo dvora pratal, a pri tomi namieril proti obžalovanému revolver a stískol jeho spúšť, rana však nevyšla. Len v tej chvíli sa obžalovaný — podla jeho tvrdenia predlneseného pri pojednávaní — vrhol na poškodeného, vytrhol mu z druhej ruky paliou a udřel ňou po hlavě raz stojacieho a súc nastrašený, ešte aj dva rázy ležiaceho poškodeného, na čo odobral poškodenému revolver a odbehol.
Konanie obžalovaného, tak ako ho vylíčil tento vo svojej obrané, vyhovuje všetkými podmienkam, ktoré menovite po stránke subjektívnej vyžaduje předpis § 79, odst. 2 tr. z. Keď podla tejto obrany poškodený z bezprostrednej blízkosti namieril revolver proti neútočiacemu obžalovanému, keď stískol spúšť kohútku, právom sa mohol obžalovaný domnievať, že proti jeho životu bol podniknutý neoprávněný útok, ktorý připadne može byť ihneď opakovaný s výsledkom. Za týchto obžalovaným tvrdených okolností bola by vylíčená mm obrana primeraná, zvlášť pokial idie o prvú ránu palicou, lebo podla tvrdenia obžalovaného bol napadnutý revolveromi a poškodený mohol aj pokračovať v útoku. Ďalšie dve raný palicou by boly len překročením medzí oprávnenej obrany zo strachu a laku v smysle § 79, odst. 3 tr. z., zvlášť keď podla svojho tvrdenia bol obžalovaný ustrašený a obával sá ďalšieho útoku. Okolnosťi že obžalovaný sa zprvu rozhodol pobiť poškodeného, je nerozhodná, lebo — podla svojej výpovědi — ešte před započatími tohoto svojho úmyslu od neho upustil.
Uviedol tedy obžalovaný vo svojej obrané pri pojednávaní také skutočnosti, pre ktoré — keby boly porotcami za pravdivé přijaté — by bolo možné uznať na oprávnenú obranu podla § 79, odst. 2 tr. z., připadne na jej prekročenie zo strachu a laku podla § 79, odst. 3 tr. z. Maly byť preto v smysle §§ 9 a 11 por. nov. porotcom dané navrhnuté vedlajšie otázky o týchto tvrdených skutočnoistiach. Chybil dósledkom toho súd prvej stolice a porušil ustanovenia §§ 9 a 11 por. nov., keď zamietol návrh obíhájcu obžalovaného, aby porotcom bola daná skutková a právna otázka, znejúca na oprávnenó obranu. Odovodnenie usnesenia porotného sudu, že ani z obrany obžalovaného, ani z výsledku dokazného pokračovania nelze zistiť, že poškodený ohrožoval obžalovaného na živote alebo majetku, neobstojí, lebo nie je v smysle § 11 por. nov. rozhodné, čo by bolo možné podla názoru porotného sudu zistiť, ale či sa stal za pojednávania skutkový údaj zodpovedajúci návrhu alebo nie. Takýmto údajom je tiež obrana obžalovaného a je úlohou len porotcov, aby uvážili, či onen údaj obžalovaného je pravdivý alebo nie, menovite v konkrétnom případe či došiel obžalovaný na miesto činu chtiac len, oznámiť B-vcom, prečo neiprišla domov ich dcéra, a neútočiť, alebo či tam došiel ozbrojený už palicoui vediac o poškodenom a chtiac ho pobiť, resp. vyvolať rvačku alebo vobec útok na svoju osobu, kedy by ovšem o oprávnenej obrané nemohlo byť řeči. Svojím mylným rozhodnutím o návrhu obhájcovom zapříčinil porotný súd zmátok podla § 29, čís. 4 por. nov.

Citace:

čís. 5702. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 421-423.