NPD documents search: Váž. civ., 20 (1938)

Čís. 16252.

Ak sú družstvá podľa stanov povinné nakupovať tovar u družstevnej nákupne, ktorej sú členmi, tým, že nákupňa zakazuje členským družstvám nakupovať tovar inde, nedopúšťa sa konania proti dobrým mravom súťaže.
(Rozh. z 29. mája 1937, Rv IV 600/36.)
Podľa prednesu žaloby potravné družstvá v Z., K. a vo V. poslaly žalujúcej strane na nahováranie a nátlak žalovanej strany (družstevnej nákupnej centrály) listy tohoto znenia. »Neprajeme si, aby ste naše potravné družstvo k účelom obchodným alebo akýmkoľvek iným navštevovali. Sme družstvo a so súkromnými obchodníkmi nechceme mať nič spoločného.« Týmto konaním dopustila sa žalovaná strana nekalej súťaže v smysle § 1 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. — Proti žalobe, ktorou sa žalujúca strana domáhala rozsudkového výroku, že žalovaná strana povinná je pod exekúciou zdržovať sa spomenutého konania, žalovaná strana namietala medzi iným, že družstvá, o ktoré ide, sú jej členmi a podľa svojich stanov povinné sú nakupovať všetek tovar jedine u nej (žalovanej strany).
Oba nižšie súdy žalobu zamietly. Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalujúcej strany zamietol.
Dôvody:
Odvolací súd správne dovodil, že v súdenom prípade rozhodné sú stanovy družstiev, menom ktorých boly žalujúcej strane písané inkriminované listy. Tieto družstvá podľa § 25 stanov, platných pre Potravné družstvá v Z. a v K. resp. podľa § 42 stanov, platných pre Potravné družstvo vo V., sú viazané nakupovať tovar od nákupně resp, skladištného družstva, ktoré im určí Ústredné družstvo v Bratislave. Nie je sporné, že žalovaná strana je pre družstvá, prichádzajúca tu v úvahu, takým nákupným ústredím.
Tým však tieto družstvá podľa vlastných stanov zbavily sa možnosti, aby mohly nakupovať potrebný tovar u iných firiem, mimo výnimky, určenej v citovanom § 42 stanov Potravného družstva vo V. (čo do tovaru, vyrobeného v mieste alebo obvode družstva), ktorá výnimka sa však žalujúcej strany netýka.
Preto treba súhlasiť s názorom žalovanej strany, že stanovami bola vylúčená možnosť súťaže medzi spornými stranami, pokial ide o družstvá obmedzené takto v ich nákupnej voľnosti, hoci niet pochybnosti o tom, že sporné strany mimo týchto prípadov sú v pomere súťažnom podľa § 46 zák. proti nekalej súťaži.
Pre súdený prípad je nerozhodné, že stanovy žalovanej strany viažu jej členov na nákup len 70% tovaru, lebo táto značnejšia nákupna volnosť môže sa týkať len tých družstiev — členov žalovanej strany — ktoré nie sú v tej miere vlastnými stanovami obmedzené.
Aj keby bola žalovaná strana svojími orgánmi spôsobila to, že družstvá, o ktorých je v tomto spore reč, a o ktorých nie je sporné, že sú stanovami viazané na celkový nákup u nej, písaly inkrirainované listy, odôvodňované tým, že ide o družstvo, ktoré so súkromným obchodníkom nechcú mať nič spoločného, konala by tak v medziach svojho práva, vylučujúceho voľnú súťaž žalujúcej strany.
Predmetom uplatňovanej zdržovacej žaloby sú jedine inkriminované listy, ktorých obsah však podľa znenia uvedeného v žalobe, nemožno pokladať pri uvedenom stave veci nijako za neslušný.
Preto nižšie súdy správne dovodily, že žalovaná strana žalobným konáním nedostala sa v hospodárskom styku v rozpor s dobrými mravní súťaže, a tak chýba tu jeden z potrebných predpokladov skutkovej povahy nekalého súťažného konania podľa § 1 zák. čís. 111/1927 Sb. z. a n. Pri takomto stave veci nemá významu pre spor údajná smluva medzi žalujúcou stranou a Ústredmým družstvom v Bratislave, podľa ktorej toto nezabraňovalo potravným družstvám v nakupovaní u žalujúcej strany.
Bolo preto treba dovolaciu žiadosť ako neopodstatnenú zamietnuť.

Citace:

Čís. 16252. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 82-84.