NPD documents search: Váž. civ., 3 (1921)

Čís. 15640.

I. Pre posúdenie otázky, či zamestnanec koná vyššie služby nie kupecké, je rozhodné, či služebné úkony sú podľa zariadenia podniku obyčajnými — väčšine zamestnancov prikázanými — úkonmi, alebo sa od obyčajných úkonov rozlišujú potrebnou vyššou kvalifikáciou a samostatnejšou činnosťou zamestanca. Pri tom nie je rozhodné, či zamestnanec si ziskal vyššiu kvalifikáciu odbornými štúdiami alebo praktickým výcvikom.
II. Pre posúdenie otázky, či sa na pracovný pomer zamestnanca vzťahuje zákon čís. 154/1934 Sb. z. a n., je bez významu, že Úřadovňa vše- obecného penzijného ústavu neuznala, že zaměstnanec podlieha penzijnému poisteniu.
(Rozh. z 3. novembra 1036, Rv III 772/36.)
Žalobník bol zametnaný a žalovanej strany pri stavbe tunela. Jeho povinnosťou bolo ukazovať jemu prideleným robotníkom prácu, dozerať na prácu, zakladať míny, starať sa, aby robotníci včas opustili miesto, kde mala byť skala odstreľovaná, po odstrelení skaly prezreť pracovně miesto a upozorniť robotníkov na uvoľnené nebezpečné kamene, rozhodovať o odstraňovaní materiálu, postarať sa o výlom určitej časti tunela, aby sa neodchýlil od stanoveného profilu. — Žalovaná strana dňa 1. decembra 1934 žalobníka ku dnu 15. decembra 1934 zo zamestnania vypovedala. — Žalobník domáhal sa žalobou zaplatenia služebných požitkov na výpovednú lehotu podľa § 31, odst. 2 lit. a) zák. č. 154/1934 Sb. z. a n., proti čomu bránila sa žalovaná strana medzi iným aj tým, že na pracovný pomer žalobníka sa nevztahuje zákon č. 154/1934 Sb. z. a n., lebo Úřadovna všeobecného penzijného ústavu odmietla žalobníka poistiť. Súd prvej stolice žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvej stolice zmenil a žalobe vyhovel.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol.
Dôvody:
Pre posúdenie otázky, či zamestnanec koná vyššie služby nie kupecké, je rozhodné, či služebné úkony sú podľa zariadenia podniku obyčajnými — väčšine zamestnancov prikázanými — úkomni, alebo sa od obyčajných úkonov rozlišujú potrebnou vyššou kvalifikáciou a samostatnejšou činnosťou zamestnanca. Pri tom nie je rozhodné, či zamestnanec si osvojil vyššiu kvalifikáciu odbornými štúdiami alebo praktickým výcvikem.
Z povahy práč a úkonov, ktoré žalobník podľa nenapadnutého zistenia odvolacieho súdu vykonával, plynie, že žalobník mal podľa oboru pôsobnosti, ktorý mu bol prikázaný, povýšené postavenie nad ostatnými robotníkmi, že jeho činnosť predpokládala nielen viac odborných vedomostí, ale aj väčšiu spoľahlivosť a bola zodpovednejšia než činnosť robotníkov jemu podriadených. Je preto správny záver odvolacieho súdu, že práce konané žalobníkom sú vyššie služby nie kupecké podľa § 1 lit. d) zák. č. 154/1934 Sb. z. a n.
Okolnosť, že žalobník podliehal pri výkone svojej služby ďalšiemu dozoru osôb jemu nadriadených, nie je rozhodná, lebo předpis § 1 lit. d) zák. č. 154/1934 Sb. z. a n. nemá ustanovenia, podľa ktorého by sa za vyššie služby mohly pokladať len služby úplne samostatné žiadnemu dozoru nepodliehajúce.
Pre posúdenie otázky, či zák. č. 154/1934 Sb. z. a n. sa vzťahuje na pracovný pomer žalobníka, nemá významu ani to, že Úradovňa všeobecného penzijného ústavu v Bratislave neuznala, že žalobník podlieha penzijnému poisteniu.

Citace:

Čís. 15640.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 1135-1136.