Čís. 5425.

Odsudzujúci rozsudok odvolacieho súdu stává sa pravoplatným dňom, kedy najvyšší súd odmietol alebo zamietol opravný prostriedok proti nemu podaný (§ 494, odst. 2 tr. p.). S hl'adiska § 446, odst. 1 tr. p. nemení na tom nič okolnost, že treba ešte v smysle § 7, odst. 2 zákona čís. 562/1919 Sb. z. a n. dodatočne riešiť, či má byť odsúdenému povolený podmienený odklad výkonu trestu alebo nie.
Odmietol-li krajský súd, nesprávné vykl'adajúc zákon v otázke, kedy je rozsudok pravoplatný, jednat o merite žiadosti o obnovu trestného pokračovania, je tým porušený zákon.
(Rozh. zo dňa 12. novembra 1935, Zm III 529/35.) Najvyšší súd v trestnej věci proti J. Š., obžalovanému zo zločinu sprenevery v úřade, na základe veřejného pojednávania, konaného o opravnom prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podanom generálnou prokuratúrou, takto sa usniesol: Opravný prostriedok pre zachovanie právnej jednotnosti sa uznává za odôvodnený a vyslovuje sa, že pravoplatným usnesením krajského súdu v Nitře zo dňa 13. septembra 1935 č. j. Tk VII 199/34-71 bol porušený zákon v ustanovení § 494, odst. 2 a 446, 1. odst. tr. p. Zároveň sa podl'a obdoby ustanovenia ostatného odstavca § 442 tr. p. zrušuje zmienené usnesenie krajského súdu a tento sa poukazuje, aby o žiadosti M. Š. o obnovu trestného pokračovania po zákone jednal.
Dôvody:
Rozsudkom krajského súdu v Nitře zo dňa 10. septembra 1934 bol obžalovaný J. Š. podl'a § 326, čís. 2 tr. p. oslobodený od obžaloby, podanej naňho štátnym zastupitel'stvom v Nitře pre zločin sprenevery v úřade podl'a § 462 tr. z.
Na základe odvolania veřejného žalobců vrchný súd v Bratislavě rozsudkem zo dňa 18. marca 1935 změnil podl'a § 423, odst. 3 tr. p. rozsudek prvostupňového súdu, uznal obžalovaného J. Š. vinným dvojnásobným zločinem podl'a § 462 tr. z. a odsúdil ho podl'a § 462, odst. 1 tr. z. so zřetel'om na §§ 96 a 99 tr. z. s upotrebením § 92 tr. z. na jeden rok žalára ako úhrnný trest hlavný, podl'a § 484 tr. z. a § 3, čís. 3 zák. č. 75/1919 Sb. z. a n. (vo znění vyhlášky č. 123/1933) ku strate úradu a velebného práva do obcí na 3 roky jako tresty vedrajšie a podl'a §§ 479 a 480 tr. p. k náhrade nákladov trestného pokračovania; prvostupňový súd bol poukázaný, aby podl'a § 7, odst. 2 zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. dodatočne rozhodol v otázke podmienečného odsúdenia.
Zmätočná sťažnosť, podaná obžalovaným na tento rozsudek odvolacieho súdu, bola usnesením najvyššieho súdu zo dňa 22. mája 1935 zčásti podl'a 434, odst. 3 tr. p. odmietnutá, z časti podl'a § 36, odst. 1 por. nov. zamietnutá.
Usnesením krajského súdu v Nitře zo dňa 19. júna 1935 nebol obžalovanému povolený podmienený odklad výkonu trestu a usnesením vrchného súdu v Bratislavě zo dňa 13. septembra 1935 bolo potvrdením prvostupňového usnesenia zamietnuté odvolanie obžalovaného, podané proti tomuto usneseniu. Na usnesenie vrchného súdu podal obžalovaný zmätočňú sťažnosť, o ktorej nebole najvyšším súdom dosial' rozhodnuté.
Ešte před posledným rozhodnutím vrchného súdu podala manželka obžalovaného M. Š-ová dňa 9. septembra 1935 u prvostupňového súdu podl'a § 447, čís. 2 tr. p. žiadosť o obnovu trestného pokračovania, v ktorej tvrdí, že jej manžel, odsúdený J. Š., nie je a ani v čase spáchania trestného činu nebol príčetný pre duševní poruchu (§ 76 tr. z.). Túto žiadosť zamietol krajský súd v Nitře usnesením zo dňa 13. septembra 1935 výlučné s tým odôvodnením, že podl'a § 446 tr. p. môže byť trestné pokračovanie v prospěch obviněného obnovené len vtedy, keď rozsudok sa stal pravoplatným, čo ale v tomto případe nie je, lebo obžalovaný J. Š. a jeho obhájca podali proti rozsudku krajského sudu odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté. Toto usnesenie krajského súdu stalo sa pravoplatným.
Usnesením tým bol porušený zákon v ustanovení §§ 494, odst. 2 a 446, odst. 1 tr. p., lebo v tomto případe rozsudok nadobudol už moci práva. Podl'a prv cit. paragrafu rozsudok, proti ktorému vobec nel'ze použiť opravného prostriedku, alebo len v záujme právnej jednotnosti (§ 441 tr. p.), stane sa pravoplatným jeho vynesením. Proti rozsudku najvyššieho súdu nel'ze vôbec použiť opravného prostriedku a stal sa tedy odsudzujúci rozsudok vrchného súdu zo dňa 18. marca 1935 pravoplatným dňom 22. mája 1935, totiž dňom rozhodnutia najvyššieho súdu. Týmto rozsudkom bola trestná vec vo všetkých otázkach okrem podmienečného odkladu výkonu trestu skončená a nebolo s tohoto hl'adiska prekážky jednať o obnove trestného pokračovania v smysle § 446, odst. 1 tr. por. Na tom nemení nič tá okolnosť, že dodatočne mala byť podl'a § 7, odst. 2 zák. č. 562/1919 Sb. z. a n. riešená otázka, či sa obžalovanému povol'uje podmienený odklad výkonu trestu; čo do výroku o vine, kvalifikácii, výši trestu, povinnosti hradiť náklady trestného pokračovania bol odsudzujúci rozsudok pravoplatný. Žiadosť o obnovu trestného pokračovania nesmerovala proti výroku o podmienenom pokračovaní, ale proti onej pravoplatnej časti odsudzujúceho výroku o vine obžalovaného, namietajúc dovod vylučujúci jeho príčetnosť. Stanovisko uvedeného rozhodnutia prvostupňového súdu, ako by rozsudok vo výroku o vine nebol pravoplatný, je tedy mylné a porušuje cit. ustanovenia zákona. Bolo preto třeba vyhověť opravnému prostriedku, podanému generálnou prokuratúrou pre zachovanie právnej jednotnosti podl'a § 441 tr. p., a vysloviť vytýkané porušenie zákona.
Poneváč krajský súd uvedeným usnesením nesprávné odoprel jednať a merite žiadosti o obnovu trestného pokračovania, ktorá by mohla pripadne mať za následok sprostenie obžalovaného od obžaloby, je tu daná obdoba odsúdenia porušením zákona a bolo preto treba podl'a obdoby ustanovenia ostatného odstavca § 442 tr. p. usnesenie, ktorým bol zákon porušený, zrušiť a krajský súd poukázať, aby o žiadosti M. Š-ovej o obnovu trestného pokračovania znovu po zákone jednal, a to bez yyčkávania pravoplatnosti usnesenia vydaného v otázke podmieneného odsúdenia, lebo v prípade povolenia obnovy trestného pokračovania a sprostenia obžalovaného v obnovenom pokračovaní stala by sa otázka podmieneného odsúdenia bezpredmetnou.

Citace:

Čís. 5424. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 448-450.