NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 2

Čís. 16746.

Zamestnavateľ nie je zodpovedný za následky neprihlásenia zamestnanca k penzijnému poisteniu, keď prihlasovanie všetkých jeho zamestnancov bolo služebnou povinnosťou tohoto zamestnanca. Tejto
Civilní rozhodnutí XX. 21 — Čís. 16746 —
zodpovednosti nie je pravdaže sprostený, keď o tom, že sa zamestnanec neprohlásil, vedel a s tým súhlasil.1
(Rozh. z 13. januára 1938, Rv III 726/37.)
Žalobník domáhal sa žalobou na žalovanom, svojom býv. zamestnavateľovi, platenia dôchodku, ktorý mu ušiel preto, že ho žalovaný neprihlásil riadne k penzijnému poisteniu na celú dobu, po ktorú bol u neho zamestnaný. — Žalovaný bránil sa proti žalobe medzi iným tím, že bolo služebnou povinnosťou žalobníka prihlasovať k poisteniu všetkých jeho zamestnancov a ak sa neprihlásil k penzijnému poisteniu, zavinil si prípadnú svoju škodu sám.
Súd prvej stolice medzitýmnym rozsudkom určil právny základ žalobného nároku. Odvolací súd jeho rozsudok potvrdil.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalovaného zamietol.
Dôvody:
Odvolací súd prevzal podľa § 507 Osp. skutkový stav zistený súdom prvej stolice a prevzal tak najmä aj zistenie, že k prihláseniu žalobníka k penzijnému poisteniu nedošlo na základe vzájomnej dohody sporových strán.
Toto zistenie stalo sa tak súdom prvej stolice ako aj odvolacím súdom bez porušenia formálneho práva (§ 270 Osp.) a nie je opodstatnená sťažnosť dovolateľa — žalovaného —, keď vo všeobecnosti tvrdí, že toto skutkové zistenie odvolacieho súdu nemá žiadneho podkladu.
Okrem toho je zistené odvolacím súdom a žalovaným v dovolacej žiadosti nie je napadnuté, že žalobník bol u žalovaného zamestnaný 50 mesiacov a 11 dní a že žalovaný vedel, že žalobník podlieha penzijnému poisteniu a že nesplnil svoju prihlasovaciu povinnosť podľa § 5 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. Tiež je zistené a dovolateľom — žalovaným — nie je napadnuté, že — pri pripočítaní k týmto 50 mesiacom aj doby, ktorú žalobník strávil v zamestnaní u P-ského cukrovaru v O. — mal §om 16 cit. zák. predpísanú čakaciu dobu 60 mesiacov, oprávňujúcu ho k uplatneniu nárokov podľa § 15 cit. zák. a že tento nárok nebol žalobníkovi príslušným úradom uznaný len preto, lebo nebol po celú dobu svojho zamestnania, najmä aj žalovaným zamestnavateľom k poisteniu prihlásený.
Už z týchto zistených skutočností podľa stále zachovávaných zásad, ktoré Najvyšší súd vyslovil v svojich rozhodnutiach uverejnených v Sb. n. s. pod č. 8286 a 13176 a na ktoré sa súčasne poukazuje, odvolací súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď vypovedal, že žalovaný je zodpovedný žalobníkovi za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku toho, že žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť, predpísanú mu §om 5 cit. zák.
Námietka, že odvolací súd porušil právne pravidlo, keď bez procesuálnej účasti P-ského cukrovaru v O. zistil dáta, ktoré sa vzťahujú na pomer žalobníka k P-skému cukrovaru v O., nie je opodstatnená. Pravdivosť týchto údajov resp. súdom zistené skutočnosti samé žalovaný v dovolacej žiadosti nenapáda spôsobom, vyhovujúcim § 534 Osp. a tak sama o sebe okolnosť, že bol v súdenom prípade zisťovaný pomer žalobníka k P-skému cukrovaru v O. bez procesuálnej účasti tohoto, nehľadiac ani na to, že toto zistenie nie je res iudicata voči P-skému cukrovaru v O., nie je podkladom pre záver, že bolo porušené právne pravidlo v neprospech žalovaného.
K ďalším vyvodom dovolacej žiadosti žalovaného sa poznamenáva, že aj keby bola pravda, že sa žalobník z určitých dôvodov sám vzpieral proti poisteniu a že súc poverený prihlasovaním zamestnancov žalovaného — a tedy aj seba — k povinnému poisteniu, prece seba vedome neprihlásil, táto okolnosť by v súdenom prípade ani vzhľadom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Úr. sb. č. 3136 a Sb. n. s. č. 13654 neprišla v úvahu, lebo je formálne bezvadne zistené, že toto neprihlásenie sa stalo so súhlasom žalovaného, hoci on podľa nenapadnutého zistenia odvolacieho súdu (prevzatého od súdu prvej stolice) mal vedomosť o tom, že jeho odvolanie proti výmeru Ústrednej sociálnej poisťovne v Prahe, ktorým bolo stanovené, že žalobník podlieha penzijnému poisteniu, bolo bezúspešné. Žalovaný nekonal tedy dobromyseľne a tak citované rozhodnutia Najvyššieho súdu už preto neprichádzajú v úvahu a treba tu preto použiť §§ 5 a 11 cit. zákona.

Porov.: Sb. n. s. č. 15976.

Citace:

č. 16746. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 341-343.