NPD documents search: Váž. tr., 16 (1934)

Čís. 5161
.
Keďže základ pre uplatňovanie zmatku podla § 29 čís. 4 por. nov. je celkom iný než základ pre uplatňovanie formálnych zmátkov podla § 384 čís. 10, 11 tr. p. (v prvom smere sa napáda kladenie otázok porotcom, v druhom sa vytýkajú vady rozsudku), nelze formálně zmatky podla § 384 čís. 10, 11 tr. p. odovodňovať poukazom na to, čo bolo uvedené ku zmatku podla § 29 čís. 4 por. nov. Takto převedená zmatočná sťažnost je podla zákona neoznačená.
Ak sú v trestnej činnosti obžalovaného splněné všetky náležitosti zločinu navedenia druhej osoby k návodu ku vraždě, třeba ju podriadiť pod ustanovenia o účastenstve na vraždě a je vylúčené kvalifikovat ju len ako spolčenie k vraždě podla § 288 tr. zák.
Pokiať sú ustanovenia § 1 zák. čís. 91/34 Sb. z. a n. (o ukládání trestu smrti a o doživotných trestoch) miernejšie než příslušné ustanovenia bývalého uhorského práva, platné před účinnosťou tohoto zákona.
(Rozh. zo dňa 17. decembra 1934, Zm IV 467/34.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti J. M. a spol., obžalovaným zo zločinu vraždy a i., na základe veřejného pojednávania zmátočné sťažnosti štátneho zastupitelstva a obžalovaných a ich obhájcov čiastočne odmietol a čiastočne zamietol a vybavujúc odvolanie štátneho zastupitelstva a obžalovaných J. A. a M. A. ako aj ich obhájcov proti výroku o třeste na slobodě, potvrdil v týchto bodoch rozsudok l. stupňového súdu.
Z dovodov:
Dovody zmatku podla § 384 č. 10 a 11 tr. p. neboly poznačené v smysle § 390 tr. p. a 2. odst. § 31 por. nov., lebo zmatočná sťažnosť ani netvrdí, že a pokial výroková časť rozsudku I. stupňového sudu je nesrozumitelná, alebo že odóvodnenie rozsudku odporuje výrokovej časti a ďalej netvrdí, že a pokial bol rozsudok vynesený bez zákonitej obžaloby. Pokial zmátočná sťažnosť poukazuje na svoje vývody ku dovodu zmatku podla § 29 č. 4 por. nov., třeba podotknut, že ustanovenie § 29 č. 4 por. nov. týká sa položenia otázok, ustanovenia § 384 č. 10 a 11 tr. p. však týkajú sa vyneseného rozsudku, takže základ pre uplatňovanie dovodu zmatku podla § 29 č. 4 por. nov. na jednej straně a dovodov zmatku podla § 384 č. 10 a 11 tr. p. na druhej straně je celkom iný a preto na tom, čo bolo uvedené cielom preukázania dovodu zmatku podla § 29 č. 4 por. nov., nie je možno založiť uplatňovanie dóvodov zmatku podla § 384, č. 10 a 11 tr. p.
Pokial zmátočná sťažnosť zákonité uplatňuje dovod zmatku podla § 385 č. 1 b) tr. p. namietajúc, že niet tu zločinu návodu, ale len spolčenie v smysle § 288 tr. zák., je bezzákladná. Kladnou odpoveďou na skutkové otázky porotcovia zistili, že obžalovaný J. A. v době, keď J. F. bol ešte v Amerike, naviazal s jeho manželkou M. T-ovou lúbostný poměr a chcel po odprataní T-a zo světa přiženiť sa bohaté do jeho gazdovstva, totiž vziať si M. T-ovú za ženu. Preto požiadal M. T-ovú, aby povolala svojho manžela J. T. z Ameriky domov a že on potom spratá ho zo světa. Keď J. T. sa vrátil z Ameriky domov, obžalovaný J. A, v jaseni 1932 poradil M. T-ovej, aby žiadala od lekára dra E. E. prudký jed na otrávenie manžela a zaviedol ju k tomuto lekárovi. 15. marca 1933 nahovoril M. T-ovú k tomu, že išla s ním ku J. S. kúpiť jed na otrávenie manžela, a tam aj sám žiadal takýto jed; a 19. marca 1933 žiadal od M. T-ovej peniaze na kúpenie revolveru, aby ním zastřelil J. T. Kladnou odpoveďou na skutková otázku porotcovia zistili, že J. A. krátko před svojím odchodom do M. cielom odpykania trestu nahovoril svoju matku M. A-ovú k tomu, aby, kým on bude vo vážnici, ona za ten čas našla nějakého člověka a dala zabiť J. T. M. A-ová uposlechla J. A. a nahovorila J. M-u, aby usmrtil T-a. Z toho porotcovia učinili správný závěr, keď kladnou odpoveďou na otázku právnu vyriekli, že J. A. úmyselne naviedol M. A-ovú, aby úmyselne naviedla J. M-u ku spáchaniu zločinu vraždy na J. T-ovi. Neboly zistené také skutočnosti, z ktorých by sa dalo uzatvárať, že M. A-ová už predtým, kým ju jej syn J. A. krátko před 20. marcom 1933 na zločin nahováral, bola samostatné rozhodnutá k tomu istému zločinu. Najmá nebola zistená žiadna činnosť obžalovanej M. A-ovej vo spojení s vraždou před tou dobou, ale naopak bolo kladnou odpoveďou porotcov na otázku skutková zistené, že obžalovaná M. A-ová krátko po 20. marci 1933 začala intensivně nahovárať J. M-u na spácháme vraždy, čo sa jej aj podařilo. Naproti tomu z hoře uvedených zistení, týkajúcich sa obžalovaného J. A., plynie, že on už před dňom 20. marca 1933 dlhšiu dobu podnikal činy na uskutočnenie zavraždenia J. T-a. Z toho tiež plynie, že obžalovaná M. A-ová len následkom nahovárania zo strany J. A. rozhodla sa naviesť J. M-u na zločin vraždy a že tento návod aj uskutočnila. Nahovorením, ktoré sa stalo krátko před 20. marcom 1933, vykonal J. A. všetko, čo bolo potřebné k návodu v smysle trestného zákona, a mylný je názor zmátočnej sťažnosti, že čin tohoto obžalovaného nemóže byť kvalifikovaný ako návod preto, že obžalovaný, súc vo vaznici, nemal možnosti zmeniť svoj umysel, odvolat nahováranie a takto čin prekaziť. Ináč ani netřeba bližšie odovodňovať, že ani pobyt vo vaznici nemohol prekaziť obanovanie činu. Zmátočná sťažnosť však ani sama netvrdí, že sa staja takáto změna dotyčne zločinného úmyslu obžalovaného J. A. Keď sú tu dané všetky náležitosti zločinu navedenia na návod ku vraždě, nemože byť řeči o podriadení trestného činu J. A. pod miernejšie ustanovenia § 288 tr. zák., lebo širší pojem účastníctva na vraždě vylučuje užší pojem spolčenia. Dovod zmatku podla § 385, č. 1 b) tr. p. bol tedy neprávom uplatňovaný.
Výrok o třeste bol obžalovaným a obhájcom napadnutý jednak z dovodov zmiátku podla § 385, č. 2 a 3 tr. p., jednak odvoláním. Třeba sice přisvědčit zmátočnej sťažnosti, že v prípadoch ako tento, keď trestný čin bol spáchaný před účinnosťou zákona z 3. mája 1934, č. 91 Sb. z. a n., ustanovenia § 1 tohoto zákona možu byť použité len hladiac ku zásadě vyslovenej v § 2 tr. zák., lebo nový zákon neobsahuje v tomto predmete žiadneho ustanovenia, ktorým by bolo pri vymeraní trestu vytvořené upotrebenie § 2 tr. zák. Keďže tedy súd I. stolice upotřebil u obžalovaného J. A. ustanovenie § 1 nového zákona, třeba skúmať, či nebolo porušené ustanovenie § 2 tr. zák., totiž, či ustanovenia § 1 nového zákona v súvislosti s § 10 cit. zákona sú miernejšie než doterajšie ustanovenia. Otázku, ktorý zákon je miernejší, třeba riešiť podla okolností konkrétného případu. To, že súd I. stolice neodóvodnil, prečo považoval upotrebenie nového zákona za priaznivejšie pre obžalovaného J. A., nevylučuje, že vychádzal z tohoto předpokladu. Pri tom súd, vyíúčivši trest smrti u tohoto obžalovaného, zrejme riešil najprv otázku, jaký iný trest uznal by pre vinníka za primeraný podla doterajšieho zákona a či by mohol použif mimoriadneho zmierňovacieho práva (§ 92 tr. zák.) a vymerať trest 15ročnej káznice. Z toho, že súd prvej stolice ustálil u obžalovaného J. A. dve poťahčujúce okolnosti proti dvom priťažujúcim, je bezpochybné, že neuznal za možné upotrebiť ustanovenia § 92 tr. zák., považujúc tento trest za neprimeraný vine obžalovaného, takže ho nevymeral ani podla nového zákona, ačkolvek jeho vymeranie bolo by podla nového zákona přípustné. Súd I. stolice bol by mal tedy podla doterajšieho zákona len možnosť vymerať obžalovanému A. trest doživotnej káznice. Za týchto okolností javí sa ustanovenie § 1 nového zákona pre obžalovaného miernejším, lebo dovoťuje súdu na miesto trestu doživotnej káznice vymerať dočasný trest káznice v trvaní od 15 do 30 rokov. Keďže tedy I. stupňový súd, upotřebivši v tomto smysle nového zákona, vymeral obžalovanému J. A, trest 25ročnej káznice, neporušil ustanovenie § 2 tr. zák. ani ustanovenie zákona č. 91/1934, neprestúpil hranice trestania v zákone ustanovené ani sa nedopustil zmiátku podla § 385 č. 2 tr. p.

Citace:

Čís. 5161. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 492-495.