Čís. 6306.

K § 310 tr. zák.
Nedbalosť riadiča motorového vozidla pri predbiehaní cyklistu po nesprávnej strane cesty.
»Predbiehaním« treba rozumeť každý pohyb vozidla dopredu k predstihnutiu vozidla idúceho pred ním, či už pri tom musí alebo nemusí vybočiť zo svojej jazdnej dráhy.
(Rozh. zo dňa 13. decembra 1938, Zm III 529/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A., obžalovanému z prečinu podl'a § 310, odst. 1 tr. z., vyhovel zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, rozsudky oboch súdov nižších stolíc z dôvodu zmätočnosti podl'a § 385, č. 1 a) tr. p. zrušil a uznal obžalovaného A. vinným prečinom ťažkého poškodenia tela z nedbalosti podl'a § 310, odst. 1 t. r., ktorého sa dopustil tým, že dna 22. apríla 1936 v P., ačkol'vek musel videť, že pred ním na bicykli ídúca M. prechádza z pravej strany ulice na l'avú, aby sa vyhnula proti nej idúcemiu povozu, snažil sa autom, ktoré riadil, predísť M. po l'avej strane, pri čom táto bola zasiahnutá pravou časťou auta a utrpela poranenie, ktoré sa hojilo viac ako osem dní, teda z nedbalosti spôsobil inému ťažké poškodenie tela.
Z dôvodov:
Proti rozsudku odvolacieho súdu uplatnil verejný žalobca zmätočnú sťažnosť z vecného dôvodu zmätočnosti podl'a § 385, č. 1 a) tr. p.
Zmätočná sťažnosť verejného žalobcu, s ktorou generálna prokuratura prejavila súhlas, je dôvodná.
Odvolací súd prijal za dokázaný skutkový stav, zistený krajským súdom, s tou zmenou, že prijal za dokázané, že sa poranenie na hlave, ktoré poškodená pádom s bicykla utrpela, hojilo v dobe dlhšej ako osem, ale menej ako dvacať dní, tedy že jej poranenie bolo ťažké.
Podl'a zistenia odvolacieho súdu poškodená M. išla dňa 22. apríla 1936 na svojom bicykli po Legionárskej ulici v P. po nesprávnej pravej strane ulice. Proti nej prichádzal po svojej správnej l'avej strane povoz ťahaný koňmi. Za poškodenou išiel autom, ktoré sám riadil, obžalovaný, ktorý išiel po svojej správnej l'avej strane, a to krátko pred nehodou rýchlosťou asi 30 km za hodinu, a vo vzdialenosti asi 50 m od poškodenej dával jej výstražné znamenie, na ktoré poškodená nijako nereagovala, preto obžalovaný v ceste po l'avej strane pokračoval. Poškodená po danom znamení obžalovaného nedala nijak najavo, že chce meniť dosavádny smer cesty, ale pred stretnutím s vozom asi vo vzdialenosti 30 m od voza chcela prejsť na správnu l'avú stranu svojho smeru. Keď poškodená začala zahýbať zprava dol'ava, bola od obžalovaného na vzdialenosť 10—20 m, ale v tom auto obžalovaného už ju doháňalo a uhnulo pred ňou ešte viac dol'ava, poškodená však vtedy stratila vládu nad bicyklom, začala balancovať a hoci mala dosť miesta na prejdenie medzi autam idúcim po jej l'avej strane a oproti idúcim povozom, vrazila bicyklom do zadného pravého blatníka auta obžalovaného, následkom čoho spadla na zem a utrpela úraz na hlave, ktorý sa hojil vyše osem dní.
Prvostupňový súd nemal za zistenú žiadnu takú skutočnosť, ktorá by svedčila o nedbalosti obžalovaného, a odvolací súd nespoznal príčinnej súvislosti medzi dokázaným konaním obžalovaného a nastalým úrazom poškodenej. Záver odvolacieho súdu je mylný.
Podl'a § 38, odst. 2 zák. čís. 81/1935 Sb. z. a n. riadič motorového vozidla musí pri vedení vozidla splniť všetko, čoho je treba s jeho strany k tomu, aby ho stále ovládal a aby bezpečnosť osôb a majetku nebola ohrozená; to sa týka menovite i rychlosti jazdy. Ustanovenie § 106, odst. 4 vlád. nar. č. 203/1935 Sb. z. a n. ukladá riadičovi motorového vozidla povinnosť jazdu primerane zvol'niť a ak je treba k zabráneniu nehody, vozidlo alebo aj motor zastaviť, minmo iných prípadov vždycky, kedykol'vek je treba zvýšenej opatrnosti, aby bezpečnosť osôb a majetku nebola ohrožovaná.
Podl'a ustanovenia § 107 a) zák. čl. 1:1890 každé vozidlo musí ísť po l'avej strane cesty a protiidúci povoz musí sa vyhnúť na l'avo, predchádzajúce vozidlo je slobodno predísť len vpravo.
V súdenom prípade je zistené, že obžalovaný krátko pred nehodou išiel rychlosťou asi 30 km za hodinu, mal pred sebou na nesprávnej strane v smere svojej jazdy poškodenú na bicykli, proti ktorej na správnej strane išiel voz ťahaný koňmi. Za tohoto stavu obžalovaný musel bezpochybne predpokladať, že bicyklistka, ktorá sa blížila proti vozu, bude museť, aby sa vyhla srážke s vozom, prejsť na svoju správnu l'avú stranu, že sa tak môže stať v každej chvíli, keď sa približoval odzadu k poškodenej. Tá okolnosť, že dával asi z 50 m výstražné znamenie, nepostačí k exkulpácii obžalovaného, lebo obžalovaný videl, že poškodená nereagovala na dané výstražné znamenie, čo mu malo byť výstrahou, a mal preto snížit rýchlosť svojho auta, aby ho mohol za každej okolnosti ovládať, a aj zastavit hneď, ak by mu hrozila nebezpečná situácia. Skutočnosť, že obžalovaný dal výstražné znamenie, nesprosťovala ho tedy povinnosti zvol'niť rýchlosť, po prípade zastaviť vozidlo, ako to výslovne stanoví predpis odst. 3 § 107 vlád. nar. č. 203/ 1935 Sb. z. a n.
Ďalej treba uvážiť, že obžalovaný svojím autom predbehal poškodenú cyklistku, lebo »predbiehaním« treba rozumeť každý pohyb vozidla do predu k predstihnutiu vozidla idúceho pred ním, či už pri tom musí alebo nemusí vybočiť zo svojej jazdnej dráhy. Bol preto obžalovaný povinný zachovať ustanovenie § 107 a) zák. čl. 1:1890, že predchádzajúce vozidlo je slobodno predísť len vpravo. Skutočnosť, že predchádzané vozidlo neuvol'nilo miesto po predpísanej správnej strane k predídeniu, neoprávňuje predbiehajúce vozidlo, aby predbiehalo po nesprávnej strane, dokial' sa nepresvedčí, že predchádzané vozidlo nadobudlo vedomosti o zadnejšom vozidle a o jeho úmysle predísť po nesprávnej strane.
Podl'a zisteného stavu poškodená na dané znamenie nijak ani nereagovala, ale vo vzdialenosti 10—20 m od obžalovaného začala zahýbať zprava dol'ava. Obžalovaný v tej dobe nebol oprávnený poškodenú cyklistku predbehnúť, ale mal rýchlosť svojko auta snížiť a prípadne aj hneď zastavit, aby bezpečnosť poškodenej nebola ohrozená.
Pri riadnej opatrnosti mal si obžalovaný uvedomiť, že musí byť připravený na možnosť, že poškodená mu prijde do jeho jazdnej dráhy a preto mal v smysle odst. 4 § 106 vlád. nar. č. 203/1935 Sb. z. a n. snížiť rýchlosť svojho vozidla tak, aby mohol hneď zastaviť, ale nemal cyklistku predbehať po l'avej strane, obzvlášť keď videl, poťažne musel videť, že ona vyhýba protiidúcemu povozu dol'ava. Obžalovaný tedy porušil po objektívnej stránke vyššie uvedené predpisy a dopustil sa trestnej nedbalosti v smysle § 310 tr. z. Skutková podstata tohoto činu je naplnená aj po stránke subjektívnej, lebo obžalovaný pri riadnej opatrnosti mal si uvedomiť možnosť, že poškodená prejde z nesprávnej strany na svoju správnu l'avú stranu, preto mal byť na to pripravený a tedy nejde o nepredvídatel'nú situáciu.
Keďže je takto preukázaná neopatnosť obžalovaného, ktorá bola v príčinnej spojitosti s nastalým výsledkom, nemohlo ho zbaviť viny ani spoluzavinenie samej poškodenej.
Mýlily sa tedy nižšie súdy, keď nespoznaly v čine obžalovaného neopatrnosť, ktorá bola v príčinnej súvislosti s výsledkom označeným v § 310 tr. z., a v dôsledku toho sprostily obžalovaného obžaloby.
Preto postupoval Najvyšší súd podl'a § 33, odst. 1 por. nov., zrušil rozsudky oboch nižších súdov ako zmätočné v smysle § 385, čís. 1 a) tr. p. a uznal obžalovaného vinným prečinom ťažkého poškodenia tela podl'a § 310, odst. 1 tr. z.

Citace:

Čís. 6306. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 434-437.