č. 2336.

Školstvo (Slovensko): VI. nariadenia zo dňa 25. augusta 1921 č. 298 Sb. a zákon zo dňa 7. oktobra 1919 č. 541 Sb. nevzťahujú sa na učiteľov škol neštátnych, žiadal-li učiteľ za pensionovanie a bol-li úradom pensionovaný s konečnou platnosťou, nemôže namietať vo sťažnosti na nss, že nemal byť pensionovaný, lebo podal žiadost pod nátlakom školského inšpektora.
(Nález zo dňa 8. mája 1923 č. 7828).
Vec: Desider R. v P. proti referátu ministra školstva a národnej osvety v Bratislave stran penzie.
Výrok: Sťažnosť zamieta sa ako neopodstatnená.
Dôvody. Sť-1 dňa 26-ho decembra 1921 predostrel školnému referátu žiadosť, že odvolávajúc sa na »nariadenie« škol. referátu č. 34.120/1 prosí, aby bol daný do pensie a jemu ustálená bola příslušná pensia; súčasne uviedol okolnosti pro vyrúbenie pensie smerodatné.
Žal. úřad rozhodnutím zo dňa 23ho júna 1922 vyhovel žiadosti sť-Iovej — dal sť-la na odpočinok a vyrúbil mu 1) pensiu ročitých 1960 K, 2) válečnej podpory 660 K, pri čom vychádzal z predpokladu, že sť-1 má 30 rokov 8 měsiacov služby a základ pensie jeho zvyšuja sa z K 2200 na K 2400 vo smysle §u 3 zák. čl. XLIII ex 1891.
Tento výrok žal. úradu napadá sťažnosť vo dvoch smerech:
1) že sť-1 nemal byť daný do penzie, lebo žiadosť za penzionovanie, ktorú podal, bola podaná iba pod nátlakom školského inšpektorátu, ktorí hrozil prípisom zo dňa 6ho decembra 1921, že v pádu nepodanie žiadosti o penzionovania, zastavená bude sť-lovi drahotná výpomoc,
2) že vyrúbenie penzie nemálo sa stať dľa predpisov platných pre maďarských úradnikov, ale dla predpisov, platných pre statných úradníkov čsl. Republiky, ktorými upravené boly penzie čsl. statných úradníkov menovite č. 298/1921, č. 541/1919.
Nss neuznal dóvodnou ani prvú ani druhů námietku a to v základe nasledovných úvah:
V prvej rade třeba si uvedomiť, že nss vo smysle předpisu §u 6, odst. 1 zák. z 22-ho októbra 1875 č. 36 r. z. z r. 1876 prezkúma sťažnosťou napadnuté rozhodnutie administrativného úradu poslednej stolice pravidelné iba v základe skutkového zistenia, ktoré služilo za podklad napadnutému rozhodnutiu.
V danom prípade žal. úřad rozhodoval o žiadosti sť-lovej zo dňa 26-ho decembra 1921, aby bol daný do penzie a vyrúbená mu bola penzia.
Tuto žiadosť žal. úřad vybavil priaznive tj. tak, ako si sť-1 bol žiadal a dal ho do penzie.
Sť-1 však prichádza teraz s výtkou, že podávajúc žiadosť uvedenú jednal pod nátlakom vyvolaným nariadením školského inšpektorátu z 26-ho decembra 1921, ktorým hrozil sť-ovi odňatím drahotnej výpomoci. Výtka táto nie je v tomto zpósobu pripustnou, lebo keď sť-1 bol toho náhľadu, že sa mu úradem krivdí — mal proti rozhodnutiu školského inšpektorátu podať apelaciu na nadriadený úrad, mal sa bránit cestou instančnou a nie podávať žiadosť za pensionovanie. Kedže ale tak neurobil, ale podal žiadosť, ktorá bola prieznive vybavená, nemôže teraz tvrdiť, že mu bolo na jeho právoch pensionovaním ublíženo.
I bola preto výtka táto zamietnutá ako neopodstatněná vo smysle §u 2 zák. o ss.
Pokial ide o výtku ohľadne výšky vyrúbenej penzie, napadá sťažnosť výrok žal. úřadu jediné v tom smere, že tvrdí nesprávnost vyrúbenia dľa starých maďarských zákonov, kdežto vraj mala byť penzia vyrúbená v základe predpisov platných dľa zákonov a nariadení čsl. Republiky.
V prvej rade treba konstatovat', že sť-1 bol učitelom na neštátnej škole, zaopatrovacie požitky tiechto učitelov upravené boly menovite zák. čl. XXXII: 1875, zák. čl. XLIII: 1891, § 5 zák. čl. III: 1918 a ministerským nariadením uherského ministerstva kultu č. 154.000: 1918.
Keď tedy sťažnosť tvrdí, že neprávom nebolo použito predpisov nariadenia vlády zo dňa 25-ho augusta 1921 č. 298 Sb. a §u 5 odst. II.
zákona zo dňa 7-ho októbra 1919 č. 541 a penzie vyrúbená bola sť-lovi dľa platných uhorských zákonov, stačí poukázat' na to, že cit. zákon a nariadenia vzťahujú sa iba na bývalých štátnych zamestnancov a jejich pozôstalých systému uhorského, nie ale tiež na zamestnancov, ktorých nemožno považovať za zamestnancov státu. Poneváč ale sť-1 ani netvrdí, že by bol býval štátnym zamestnancom — právom žal. úrad pri vyrúbeniu penzie neriadil sa předpisy v sťažnosti uvedenými a platnými iba pre zamestnancov štátnych a vyrúbil sť-lovi penziu dľa výše
uvedených predpisov uherského práva.
Kedže ale sťažnosť netvrdí, že by výška jemu vyrúbenej penzie odporovala platným predpisom ohladne penzie učitelov neštátnych, ale uplatňuje iba výtku výše uvedenú, jest sťažnosť jeho v základe toho, čo výše bolo uvedené — neopodstatnenou a bola preto zamietnutá.

Citace:

č. 2336. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické nakladatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 5/2, s. 9-10.