NPD documents search: Váž. tr., 20 (1938)

Čís. 6241.

Skutková podstata prečinu vydieračstva podľa § 350 tr. zák. vyžaduje, aby spôsob vymáhania majetkového prospěchu bol bezprávny.
Pojem hrozby v smysle § 350 tr. zák. (porovn. rozh. čís. 6151 Sb. n. s. tr.).
Hrozba trestným oznámením je spôsobilým prostriedkom vyvolať účinky uvedené v § 350 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 30. augusta 1938, Zm III 212/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre pokus prečinu vydieračstva zmätočné sťažnosti obžalovaného a jeho obhájcu zamietol.
Dôvody:
Proti rozsudku odvolacieho súdu uplatňujú zmätočnú sťažnosť a) obžalovaný A. z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p., b) zvolený obhájca z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. a čo do kvalifikácie trestného činu obžalovaného, teda zrejme z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p.
Zmätočné sťažnosti obžalovaného a zvoleného obhájcu, uplatnené na základe § 385, čís. 1 a) tr. p., shodne namietajú, že hrozba trestným oznámením nie je trestná, že obžalovaný považoval konanie poškodeného za podvod a preto docela dobromyseľne bez úmyslu vydierať napísal dopis.
Zmätočná sťažnosť obžalovaného ďalej vytýka, že slovo »bezprávnosť« v texte skutkovej podstaty § 350 tr. z. je třeba rozumeť na majetkový prospech a nie na spôsob spáchania činu, a že nie je zistené, že by si bol obžalovaný chcel opatriť bezprávny majetkový prospech.
Zmätočné sťažnosti dovodzujú, že nespácha vydieračstvo, kto je oprávněný podat’ trestné oznámenie a vyhrážajúc trestným oznámením zamýšľa tak zaistiť alebo vydobyt’ svoju požiadavku. Zmätočné sťažnosti sú bezzákladné.
Zákon podľa doslovného znenia v originále »hogy . . . jogtalanul vagyoni hasznot szerezzen« a v preklade »aby . . . bezprávne opatril ma jetkový prospech« nežiada k splneniu skutkovej podstaty prečinu vydieračstva podľa § 350 tr. z., ktorým obžalovaný bol uznaný vinným, aby pachateľ vymáhal bezprávny majetkový prospech, ale žiada, aby spôsob vymáhania tohoto majetkového prospechu bol bezprávny. Opačný názor zmätočnej sťažnosti je preto mylný a je tedy nerozhodné, či vymáhaný prospech bol objektivne alebo podľa subjektivného presvedčenia obžalovaného oprávněný alebo bezprávny.
Výtka zmätočných sťažností, že hrozba trestným oznámením v súdenom prípade nie je trestná, zrejme chce poukázat’ na to, že táto hrozba nevyčerpáva pojem hrozby v smysle ustanovenia § 350 tr. z. Tejto výtke zmätočných sťažností neľze prisvedčiť.
Hrozbou v smysle § 350 tr. z. treba rozumeť vyhrážku vážným, nie malicherným zlom; najmä nie je ani treba, aby zlo, ktorým pachateľ hrozí, smerovalo proti životu, telesnej neporušenosti, alebo proti majetku obžalovaného. Pri tom sa vyžaduje taký stupeň vyhrožovania, ktorý je spôsobilý — hľadiac na opovedané zlo — primäť ohrožovaného, aby proti svojej vôli niečo učinil, strpěl alebo opominul.
Obžalovaný písomne vyhrážal poškoděnému, že podá proti němu trestné oznámenie, ak do ôsmich dní nezaplatí požiadavku obžalovaného. Hrozba zavedením trestného pokračovania vzhľadom na následky, ktoré trestné pokračovanie má v zápätí pre ohroženého, je po objektívnej stránke bezpochybne spôsobilá v ohroženom vyvolať rozhodnutie, aby výzve pachateľovej vyhověl, ačkoľvek podľa svojej vôle tak učiniť nechcel. Je preto hrozba trestným oznámením spôsobilým prostriedkom vyvolať v zákone uvedené následky.
Náležitosť »aby .... bezprávne opatril« vyžaduje, aby pachateľ zvoleného spôsobilého prostriedku použil bezprávne k vyvolaniu rozhodnutia ohrozeného, aby tento niečo učinil, strpěl alebo opominul.
Podstata tohoto bezprávia spočíva v skutočnosti vo vedomí bezprávia a nie je preto za čin trestneprávne zodpovedný ten, kto zo závažného dôvodu — bárs mylne — mohol predpokladať, že mu prislúcha právo použiť zvoleného spôsobilého prostriedku. Keď tedy pachateľ — súc si vedomý tohoto bezprávia — použil takého prostriedku, je treba toto použitie označiť za bezprávny spôsob.
V súdenom prípade nebolo zistené, že by obžalovaný pre vydobytie pohľadávky, vzniklej pred dlhšou dobou, bol vôbec učinil nejaké kroky, len po uplynutí dlhšej doby vystúpil hrozbou trestným oznámením bez toho, že by bližšie označil okolnosti, ktoré by ho opravňovaly k tvrdeniu, že poškodený spáchal trestný čin a aký.
Obžalovaný je diplomovaný agronom a samostatný podnikateľ a je tedy bezpochybne osobou širokého duševného obzoru.
Keď tedy obžalovaný ani sám neuviedol také okolnosti, ktoré by poukazovaly na to, že poškodený spáchal nejaký trestný čin, je vzhľadom na inteligenciu obžalovaného zrejmé, že si obžalovaný bol vedomý toho, že nemá podkladu pre trestné oznámenie, ktorým hrozil, a tedy že ani nemá práva na trestné oznámenie. Z toho však plynie, že obžalovaný hrozby trestným oznámením použil bezprávne.
Zmätočná sťažnosť zvoleného obhájcu čo do kvalifikácie trestného činu obžalovaného, tedy zrejme založená na dôvode zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 b) tr. p., je uplatněná námietkou, že inikriminované výrazy dopisu obžalovaného môžu vyčerpávať len skutkovú podstatu trestného činu proti cti poškodeného, ale nie skutkovú podstatu pokusu vydieračstva.
Zmätočná sťažnosť nie je základná, lebo vzhľadom na zásadu § 95 tr. z. odvolací súd správne podradil celý čin obžalovaného pod skutkovú podstatu pokusu prečinu vydieračstva, tedy pod skutkovú podstatu prísnejšieho trestného činu, ako je trestný čin proti ochrane cti, ktorý by podľa námietky zmätočnej sťažnosti prichádzal v úvahu. Bezzákladné zmätočné sťažnosti boly podľa § 36, odst. 1 por. nov. zamietnuté.

Citace:

č. 6241. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 321-323.