NPD documents search: Váž. tr., 14 (1932)

Čís. 4578.

Je prípustné uložiť závázok svedčiť takému svědkovi, ktorý je k jednému alebo k jednotlivým zpomedzi niekolko spoluobviněných (spoluobžalovaných) v pomere uvedenom v § 205 č. 1 tr. p., ak je svědecká výpověď oddelitelná a možno-li výsluch zariadiť tak, aby svedok nebol vóbec přivedený do postavenia, v ktorom by musel odopreť výpověď z obavy, aby nepriťažil osobám v § 205 č. 1 tr. p. označeným.
Podla § 66 odst. III. tr. zák. pokusy zločinov, za ktoré je na dokonaný čin stanovený trest smrti, nesmejú byť trestané miernejšie než káznicou v trvaní páť rokov; použitie mimoriadneho zmierňovacieho práva (§ 92 tr. zák.) je v týchto prípadoch zákonom vylučené.
(Rozh. z 20. decembra 1932, Zm IV 528/32.)
J. J., navrátivši sa z Ameriky, vytýkal svojej manželke M. J-ovej jej marnotratný život za dobu, kým on bol v Amerike. Z tej pričiny boly medzi manželmi J-ovými časté výstupy a hádky. M. J-ová z pomsty sa rozhodla. že sa zbaví svojho manžela. Tým cielom sa spojila s viac spoločníkmi, ktorým oznámila svoj plán a slúbila odměnu za usmrtenie manžela. Tito spoločníci sa s M. J-ovou o vraždu J. J-a skutočne pokusili, čin však nedokonali, lebo po prvej bezvýslednéj rané do hlavy J. J-a zlomilo sa pri druhej rané toporisko sekery a J. J-ovi sa podařilo utiecť. Porotný súd odsúdil M. J-ovú a jedného z jej spoločníkov pre pokus zločinu vraždy do káznice na šesť a desať rokov, ostatných spoluobžalovaných sprostil obžaloby.
Nejvyšší súd zmátočnú sťažnosť, pokial v prospěch obžalovanéj M. j-ovej uplatňovala dovody zmátočnosti podla § 384 č. 5 a ďalej podla § 385 č. 3 tr. por. preto, že nebol použitý § 92 tr. zák., zamietol, ináč ju odmietol.
Z dovodov:
Dovod zmátočnosti podla § 384 č. 5 tr. p. je, uplatněný preto, že bol vypočutý ako svedok manžel obžalovanéj M. J-ovej, ktorý podťa § 205 č. 1 tr. por. bol sprostený povinnosti svedčiť a nemohol byť proti svojej voli vypočutý ani len proti ostatným obžalovaným, lebo jeho výpověď oproti týmto bola v logickej a kauzálnej súvislosti tiež s obžalobou proti jeho manželke M. J-ovej, obviněně] z návodu ostatných spoluobžalovaných k vraždě manžela. Zmátočná sťažnosť nie je dovodná. Svedok bol podla § 206 tr. por. upozorněný, že nie je povinný svedčiť a uplatnil svoje právo na sprostenie svedeckej povinnosti; avšak súd sa na návrh štátneho zástupců usniesol, že svedok bude vypočutý podla § 207 tr. por. oddelene len o činnosti ostatných obžalovaných, ku ktorým nie je v pomere podla § 205 č. 1 tr. por. V tomto případe zákon dovoťuje svědkovi odopreť svědectvo čo do ostatných obžalovaných už len vtedy, keď by nebolo možné výpověď, oddeliť. Výsluch svedkov bol však převedený takým sposobom, že sa vóbec nedotknul spoluúčinkovania svědkovej manželky, obžaloyanej M. J-ovej, pri trestnom čine druhých obžalovaných a svedok preto nemal ani do vodu, aby svoje oprávnenie odopreť svědectvo v smysle § 207 tr. por. uplatnil. Poneváč zákon dovoťuje vypočuť svědka, ináč v smysle § 205 tr. por. svedeckej povinnosti sprosteného, za podmienok § 207 tr. por., ktorým tu bolo vyhovené, nie je postup porotného súdu zmátočný v smysle § 206 tr. por., lebo všetky formálně náležitosti, predpísané v zákone pre možnosť odděleného výsluchu svědka v smysle § 207 tr. por., boly tu splněné. Nakolko sa však tvrdí vo zmátočnej sťažnosti věcná nemožnost oddelenej výpovědi svědkově], uplatňuje sa tým skór obecnější dovod zmátočnosti podla § 384 č. 9. tr. por., že boly nariadením odděleného výsluchu proti odporu sťažovatelov porušené ustanovenia zákona, podstatné s hladiska obhajoby. Ani v tomto smere nie je zmátočná sťažnosť dovodná, lebo ta okolnost, že svedok ani len slovom nepotřeboval sa zmieniť o spoluúčinkovaní svojej manželky na vražednom útoku ostatnými obžalovanými proti němu prevedenom, dokazuje zretelne, že oddelenie bolo tu celkom možné bez porušenia záujmov obhajoby obžalovanéj. Právě tie okolnosti, že útok aspoň jedného z ostatných páchateťov bol osvědčený jeho vlast ným doznáním a že spuluúčínkovanie obžalovancj bolo víacej intelektuálně, kdežto svedok vypovedal o fyzickom účinkovaní ostatných obžalovaných, na ktorom sa obžalovaná zúčastnila len vzdialeným a zreteťne oddělitelným spósobom, umožnily taký spósob výsluchu manžela obžalovanej, pri ktorom vobec nebol přivedený do situácie, aby musel výpověď odopreť z obavy, aby manželke nepriťažil. Preto nebolo zmátočné ani pokračovanie porotného súdu, že nariadil výsluch svedkov podla § 207 tr. por.
V ohlášení zmátočnej sťažnosti citované ďalšie dóvody zmátočnosti podla § 385 č. 2 a 3 tr. por. sú převedené v tom smere, že mal byť aj pri výmere trestu s použitím II. odst. § 66 tr. zák. použitý § 92 tr. zák., keď tu boly také polahčujúce okolnosti, ktoré jeho použitie odóvodňujú, pri najmenšom však sa sťažovatelia dožadujú najnižšej výměry trestu podla § 66 II. odst. tr. zák. V prvom smere je zmátočná sťažnosť bezzákladná, poneváč § 66 II. odst. tr. zák. v tých prípadoch, v ktorých zákon ukládá na dokonaný zločin trest smrti, — ako v tomto případe § 278 tr. zák. pri inkrinrinovanom zločine vraždy stanoví, aby pokus bol potrestaný káznicou v určitéj dížke; táto však nesmie byť pri zločine smrťou trestanom kratšia ako 5 rokv. Len v hraniciach v tomto zákonnom ustanovení určité vymedzených — od 5 do 15 rokov káznice — smie sa tedy v takýchto prípadoch trest vymerať; možnosť tejto výměry je však daná už samým předpisem § 66 II. odst. tr. zák. a keď na jeho základe bol trest v týchto medziach vymeraný, nie je možné domáhat’ sa jeho sníženia pod najnižšiu hranicu zákonom pripustenú. Poťahčujúce okolnosti možno tu ocenit’ len primeranou výměrou trestu v hraniciach v § 66 II. odst. tr. zák. připuštěných; pod dolnú hranicu 5 rokov káznice však sostúpiť nemožno. Nakolko sa toho sťažovatelia domáhajú poukazem na obecný předpis § 92 tr. zák., který je tu vylúčený špeciálnym ustanovením § 66 II. odst. tr. zák., je ich zmátočná sťažnosť bezzákladná a bola zamietnutá.

Citace:

č. 4578. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 393-395.