Čís. 14754.

I. Zamestnavateľ tým, že opominul svojho zamestnanca v náležitom čase prihlásiť k penzijnému poisteniu, dopustil sa výhradne sám zavinenia, ktoré ho zavazuje k náhrade škody z tohoto opominutia.
II. »Postaraním sa« štátu podľa § 75 zák. čís. 329/1920 Sb. z. a n. v znení zák. čís. 220/1922 Sb. z. a n. o zamestnancov na veľkom majetku pozemkovom, prevzatom k účelom pozemkovej reformy, poskytuje sa náhrada za stratu zamestnania, resp. za újmy zo zrušenia služebného pomeru. Týmto »postaraním sa« nie sú dotknuté nároky zamestnancov, ktoré majú na základe iných zákonných alebo smluvných ustanovení.
(Rozh. z 3. XII. Rv IV 459/35.)
Žalobník bol zamestnaný na veľkostatku žalovaného až do roku 1932 keď bol penzionovaný, lebo veľkostatok žalovaného bol prevzatý Štátnym pozemkovým úradom. Žalobník bol poistený u nemocenskej poisťovne a Ústredná sociálna poisťovna po daní ho do výslužby vymerala mu ročnú penziu v sume 945 Kč 44 h a okrem toho od Fondu pre zaopatrenie zamestnancov veľkostatkov dostával ročne 2500 Kč. Žalobník domáhal sa žalobou na žalovanom náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že žalovaný podľa spôsobu jeho zamestnania a druhu vykonávanej práce neprihlásil k penzijnému poisteniu a tým na rozdiele v penzii utrpel ujmu ročne 7800 Kč 66 h. Oba nižšie súdy žalobu zamietly, odvolací súd z týchto dôvodov: Súd I. stolice zamietol žalobu z dôvodu, že žalovaný sám nevykonával prihlášky zamestnancov k poisteniu, že to činili správcovia jeho statku, ktorí boli úradníci schopní a spoľahliví, a keď títo niečo zameškali, že za to nemožno činiť žalovaného osobne zodpovedným. Tieto dôvody sú nesprávne. Kto ustanoví iného, aby na miesto neho obstarával jeho veci, zpravidla zodpovedá za, škodu, spôsobenú poverencom tretím osobám a môže byť sprostený zodpovednosti, keď dokáže, že zachoval náležitú opatrnosť pri dozore, návode a poskytnutí prostriedkov k výkonu. Podľa zistenia rozsudku súdu prvej stolice žalovaný sám kontroloval prihlášky. Keby boli jeho správcovia niečo zameškali, je za to žalovaný zodpovedný už preto, že kontrolu nevykonával náležite alebo že nedal potrebnú úpravu svojim správcom, aby pri prihláške sa nestalo žiadne zmeškanie. Keď sa tedy nejaké opominutie stalo pri prihlásení žalobníka k penz. poisteniu, je za to žalovaný zodpovedný i vtedy, keď prihlášky nekonal sám, ale sveril ich svojim správcom. Odvolací súd však potvrdil rozsudek súdu prvej stolice, lebo žalovaný nebol povinný žalobníka prihlásiť k penzijnému poisteniu ani u Všeobecného penzijného ústavu ba ani u nemocenskej poisťovne. Žalobník totiž stratil svoje zamestnanie — ako to zisťuje aj dekrét Fondu pre zaopatrovanie zamestnancov veľkostatkov — tým, že nehnuteľnosti prevzal štát k účelom pozemkovej reformy. Zabezpečenie sociálneho postavenia zamestnancov prevzatého majetku však náleží štátu, ktorý podľa § 75 náhr. zákona v znení novely čís. 220/22 Sb. z. a n. môže sa postarať o zamestnanca aj starobným a invalídnym poistením. K účelom takého poistenia bol zriadený Fond pre zaopatrovanie zamestnacov veľkostatku v Prahe, ktorého majetok sa skláda zo štátneho príspevku a hlavne z hektárskych príspevkov, statkármi platených. Zamestnanci k svojmu poisteniu ničím neprispievajú, mali za povinnosť iba sa prihlásiť k súpisu, ktorý prv bol vykonaný podľa vlád. nariadenia zo dňa 12. októbra 1920, čís. 575 Sb. z. a n. a potom podľa § 72 zák. č. 220/22 Sb. z. a n. Je nepochybné, že žalobník k súpisu sa hlásil, ináč by sa bol Fond o neho nestaral. Štát úplne vyhovel svojím povinnostiam aj v prípade žalobníka, pokiaľ mu zákon uložil, aby sa postaral o zamestnancov prevzatého veľkostatku, a Fond určil penziu žalobníkovu po srážke penzijného dôchodku, ktorý bol žalobníkovi nemocenskou poisťovnou, resp. Ústrednou sociálnou poisťovňou priznaný. Z tejto okolnosti tiež vysvitá, že žalovaný vôbec nebol povinný prihlásiť žalobníka k penzijnému poisteniu, nezameškal tedy nič ani tým, že žalobníka neprihlásil k penzijnému poisteniu u Všeobecného penz. ústavu, a z tohoto dôvodu je jeho žalobný nárok neodpodstatnený.
Najvyšší súd na dovolaciu žiadosť žalobníka rozsudok odvolacieho súdu rozviazal a uložil tomuto súdu, aby vo veci ďalej pokračoval, skutkový stav riadne zistil a potom znova rozhodol. Dôvody:
Zamestnavateľ tým, že opominul svojho zamestnanca v náležitom čase prihlásiť k penzijnému poisteniu, dopustil sa výhradne sám zavinenia, ktoré ho zavazuje k náhrade škody z tohoto opominutia (viď rozh. č. 9880 Sb. z. a n.). O túto právnu zásadu oprel aj žalobník v tomto spore žalobu. Stanovisko odvolacieho súdu, podľa ktorého »zabezpečenie sociálneho postavenia zamestnancov prevzatého majetku náleží štátu«, ďalej, že keď sa štát o zamestnanca týmto spôsobom postará, zamestnavateľ je sprostený následkov opominutia hore uvedeného, je mylné a nemá opory v zákone.
Z doslovu § 75 náhr. zák. v znení novely č. 220/1922 Sb. z. a n. a jeho smyslu, ďalej z prevádzacieho nariadenia č. 305/1922 Sb. z. a n. je zrejmé, že »postaraním sa« štátu o zamestnancov na veľkom majetku pozemkovom, prevzatom k účelom reformy, jedným zo spôsobov, uvedených v cit. § (tedy aj zaopatrením starobným a invalídnym) poskytuje sa zamestnancovi náhrada za stratu zamestnania, pokiaľ sa týka za ujmy zo zrušenia služebného pomeru, ako to Najvyšší súd stále uznáva (viď na pr. rozh. č. 6004, 10917 Sb. n. s.). Týmto »postaraním sa« nie sú však dotknuté nároky zamestnancov, ktoré títo majú na zaopatrenie zo služebného pomeru na základe iných zákonných alebo smluvných ustanovení, a ani nároky na odškodné z dôvodu, ktorý je právnym základom žalovaného nároku.
Odvolací súd v dôsledku svojho mylného stanoviska nezistil skutkový výsledok, bolo preto treba učiniť opatrenie podľa výroku tohoto usnesenia.

Citace:

č. 14754. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1094-1096.