NPD documents search: Váž. civ., 2 (1920)

Čís. 6246.

Ochrana cti.
Pri posudzovaní otázky, či závadný prejav smeruje proti súkromnému žalobcovi, je po objektívnej stránke rozhodné, či priemerný nepredpojatý a nestranný čitateľ môže podľa celého obsahu prejavu rozpoznať, na koho sa závadný prejav vzťahuje.
(Rozh. zo dňa 9. septembra 1938, Zm III 251/38.)
Sväz zemských ústredí včelárskych spolkov zaujal zamietavé stanovisko proti včelárskemu hnutiu za postavenie samostatného včelárskeho cukrovaru z prostriedkov svazu. Obžalovaný, zastanca tohoto hnutia, reagoval na stanovisko sväzu napísaním a vydaním letáku. Obsahom tohoto letáku cítili sa na svojej cti dotknutí členovia predsedníctva a výboru uvedeného sväzu a podali na pisateľa žalobu pre prečin pomluvy. Súd prvej stolice sprostil obžalovaného obžaloby; odvolací súd rozsudok potvrdil.
Najvyšší súd zmätočné sťažnosti súkromných žalobcov zčasti odmietol, zčasti zamietol. Z dôvodov:
Z dôvodu zmätočnosti podľa § 384, čís. 9 tr. p. podané zmätočné sťažnosti sú bezzákladné. Okolnosť, že súkromní žalobcovia sú členmi predsedníctva a výboru sväzu zemských ústredí včelárskych spolkov, vzal vrchný súd za preukázanú. Ani vtedy, keby navrhovaným doplnením dokazovania bolo ďalej zistené, že jedine uvedený sväz obstaráva lacný cukor pre včelárov a že sväz zamietol myšlienku vybudovať vlastný včelársky cukrovar, že o týchto veciach sú včelári z odborných časopisov informovaní, a konečne že včelári — pestitelia repy netvoria zvláštnu záujmovú skupinu, nemohlo by to na obsahu a smyslu inkriminovaného letáku čo do otázky, proti komu obsah jeho smeroval, nič zmeniť, lebo otázku túto treba riešiť podľa obsahu letáku v celej jeho súvislosti tak, ako mu mohol nepredpojatý a nestranný čitateľ rozumeť. Nezavinil preto odvolací súd vytýkaný zmätok, keď návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel.
Na základe dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p. uplatnené zmätočné sťažnosti dovodzujú, že inkriminovaný leták sa vzťahoval na súkromných žalobcov, jednak z toho, že obžalovaný navrhoval prevedenie dôkazu pravdivosti a že včelári a spolky, ktorým leták bol určený a rozoslaný a ktorí o rozdielnosti názorov na výstavbu vlastného cukrovaru boli informovaní, museli vraj poznať, na koho sa leták vzťahoval, a z toho ďalej dovodzujú zmätočné sťažnosti úmysel obžalovaného uraziť práve súkromných žalobcov a jednak z toho, že vraj letákom bola označená skupina včelárov, ktorí sú na vedúcich miestach včelárskych spolkov a že k tejto skupine patria súkromní žalobcovia.
Okolnosť, že obžalovaný navrhoval dôkaz pravdivosti, nemôže byť vo všeobecnosti podkladom záveru, že sa pozastavený prejav vzťahuje na súkromných žalobcov, a v súdenom prípade tým menej, keď obžalovaný nabídol dôkaz aj na to, že leták nesmeroval proti súkromným žalobcom, ale proti tým včelárom, ktorí sú tiež pestiteľmi repy a majú preto väčší záujem na cene repy, než na cene včelárskeho cukru. Inak však pri posudzovaní otázky, či uverejnený prejav smeroval proti súkromným žalobcom, je po objektívnej stránke rozhodné, či podľa celého obsahu prejavu priemerný čitateľ môže rozpoznať, na koho sa inkriminovaný prejav vzťahuje. Vrchný súd správne uvážil, že znenie prejavu je tak všeobecné, že mu nie je možno rozumeť tak, že sa vzťahuje na předsednictvo alebo výbor sväzu zemských ústredí včelárskych spolkov, ktorého členmi sú súkromní žalobcovia, čo ostatně pripúšťajú aj zmätočné sťažnosti, keď tvrdia, že žalovaný sa už predom chránil tým, že osoby, ktoré chcel uraziť, celkom jasne a presne neoznačil. Keď tedy priemerný čitateľ podľa správnych vývodov rozsudku odvolacieho súdu z obsahu zprávy nemôže poznať, že sa vzťahuje na predsedníctvo alebo výbor zmieneného sväzu, tým menej je možné rozpoznať, že sa vzťahuje na súkromných žalobcov.
Preto nie je opodstatnená ani tá námietka sťažovateľov, že obžalovaný označil skupinu osôb takým spôsobom, že je z toho poznateľné, že mienil súkromných žalobcov osobne uraziť. Sťažovatelia sa tu ani nepokúšajú dovodiť, že v obsahu letáku sú aspoň niektoré náznaky, ktoré by mohly nasvedčovať tomu, že článok smeroval na tak ohraničenú skupinu osôb, že by priemerný čitateľ mohol poznať, že smeruje proti súkromným žalobcom. Ich ďalšia námietka, že obžalovaný mal úmysel inkriminovaným článkom se dotknúť cti súkromných žalobcov, neprichádza tu z nedostatku objektívnych predpokladov preto ani v úvahu. Sú preto v tejto časti zmätočné sťažnosti bezzákladné.

Citace:

č. 6246. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 328-330.