NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

— Čís. 345 dis. —
Čís. 345 dis.

Slovo »zločin« v § 98 adv. por. podľa terminologie užívanej v dobe vydania advokátskeho poriadku znamenalo — a znamená aj dnes — nielen zločiny, ale aj prečiny v smysle neskoršieho trestného zákona z r. 1878.
(Rozh. zo dňa 27. novembra 1937, Ds III 27/37.) — Čís. 345 dis. —
Disciplinárny súd prvej stolice uznal vinnými v disciplinárnom previnení podľa § 68, pism b), resp. § 108 adv. por.; Dr. A., advokáta v N., preto, že dal zapísať do soznamu advokátskych osnovníkov ako svojho koncipienta Dra B., ačkoľvek tento v skutočnosti osnovnícku prax nekonal, Dr. B. preto, že sa dal zapísať do soznamu advokátskych osnovníkov, hoci bol nepretržite zamestnaný ako prokurista súkromnej firmy a osnovnícku prax vôbec nekonal. V rozsudku disciplinárny súd tiež vyslovil, že po pravaplatnosti rozhodnutia postúpi spisy štátnemu zastupiteľstvu cieľom event. zavedenia trestného pokračovania proti obviněným pre delikt podľa § 400 tr. zák.
Najvyšší súd ako súd disciplinárny pre veci advokátov odvolanie Dr. B. odmietol, odvolanie Dr. A. zamietol.
Dôvody:
Odvolanie Dr. B. je opozdené. Tento obvinený bol prítomný pri pojednávaní konanom dňa 20. apríla 1937 a mal preto podľa § 95 adv. z. podať odvolanie do 15 dní od vyhlásenia rozsudku, t. j. do dňa 5. mája 1937. Podal ho však teprv dňa 11. mája 1937, tedy opozdene.
Odvolanie Dr. A. nie je opodstatnené, lebo nijak vo veci nevyvrátilo správne dôvody rozsudku disiciplinárneho súdu, na ktoré sa poukazuje s dodatkom, že príležitostné výkony advokátskeho koncipienta a event. jednotlivé odmeny za ne nemôžu prísť do úvahy pri skúmaní toho, či advokátsky koncipient konal riadnu prax u advokáta podľa predpisu § 5 nov. k adv. zák. Prečo je zvlášť tá okolnosť, že je koncipient platený ústavom alebo úradom, pre ktorý pracuje aj advokát, na ujmu cti a vážnosti advokátskeho stavu, bolo odôvodnené v rozhodnutí najvyššieho súdu uverejnenom vo Sb. n. s. č. 293 dis., na ktoré sa odvolateľ poukazuje.
Druh disciplinárneho trestu aj jeho výška odpovedajú vine obvineného. Ani nariadenie o postúpení spisov štátnemu zastupiteľstvu neodporuje zákonu; stačí tu podozrenie, že ide o trestný čin podľa § 400 tr. z. a bude na štátnom zastupiteľstve, aby dôvodnosť tohoto podozrenia, ktorú odvolací disciplinárny súd v obore svojej pôsobnosti bližšie nepreskúmavá, posúdilo v obore svojej príslušnosti. Ani tá okolnosť, že § 98 adv. z. použil slova »zločin« kdežto v súdenom prípade išlo by len o prečin, neprekáža preloženiu spisov podľa tohoto §u. Podľa pomenovania trestných činov, jakého sa užívalo v dobe vydania advokátskeho zákona v roku 1874, tedy ešte pred vydáním trestného zákona z roku 1878, bolo presne rozlišované len medzi trestnými činmi patriacimi k pôsobnosti riadnych súdov a medzi policajnými prestupkami; pre tie prvšie, ako je to zrejmé zvlášte z ustanovenia § 1 II. oddielu Dočasných súdnych pravidiel judexkuriálnej konferencie z roku 1861, platného to trestného práva v dobe vydania adv. zák., sa užívalo poznačenia »büntettek«, tedy toho, ktorého sa použilo aj v § 98 adv. zák. — Čís. 346 až 347 dis. —
a ktoré znamenalo nielen zločiny, ale aj prečiny v smysle neskoršieho trestného zákona z roku 1878. Preto ani v tomto bode nespoznal odvolací disciplinárny súd dôvodu, aby učinené opatrenie o postúpení spisov štátnemu zastupiteľstvu pominul.

Citace:

Čís. 345 dis.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 652-654.