NPD documents search: Váž. tr., 11 (1929)

Čís. 5140.

Podla § 15, čís. 3 zák. na ochr. rep. sa trestá i všeobecná výzva k trestným činom tam označeným, adresovaná celému proletariátu světa; preto nevadí, že sa řečník neobracal výslovné na občanov československé republiky.
Rozpuštěním tej či onej sněmovně Národného shromaždenia pozbývajú jej členovia ochrany podla § 24 Ústavnej listiny.
(Rozh. zo dňa 24. novembra 1934, Zm IV 212/34.)
Najvyšši súd v trestnej věci proti M. K. a spol., obžalovaným zo zločinu podla § 15, č. 3 zák. na ochr. rep. atď., na základe veřejného pojednávania následkom zmatočnej sťažnosti vrchného prokurátora a obžalovaného M. K. a osobitného obhájců obžalovaného P. D. vyniesol rozsudok, ktorým zmátočné sťažnosti čiastočne odmietol, čiastočne zamietol, zčásti však obžalovaného M. K. obžaloby sprostil.
Z dovodov:
Obžalovaný M. K. dovodzuje na základe zmátočnosti podla čís. 1 a) § 385 tr. p. v smere zločinu podla čís. 3 § 15 zák. na ochr. rep., že jeho výzva směrovala na všetkých proletárov světa, že inkriminovaným výrokom nevyzýval nikoho z našich občanov a že všeobecná výzva adresovaná na celý proletariát světa nemóže byť u nás trestaná. Námietky neobstoja. Bárs obžalovaný sa výslovné neobracal na občanov Československého štátu, je preca z jeho výroku zřejmé, že poslucháčov a proletárov Československej republiky tiež zahrňoval medzi proletárov světa, a že tedy výzva na týchto platia aj na občanov československej republiky. Ostatně obžalovaný nevyňal inkriminovaným výrokom ani inak občanov československej republiky, ku ktorým závadnú reč prehovoril. z všeobecnej výzvy. Tvrdí-li sťažovatel, že výrok je všeobecná fráza a nie vyzvanie k páchaniu vojenského zločinu, nevyvracia tým sposobilosť závadného výroku posobiť na poslucháčov v smere zákonom zakázanam. Uplatňujúc zmátok podla č. 1 c) § 385 tr. p., tvrdí sťažovatel že v době spáchania všetkých trestných činov bol členom poslanecké sněmovně Národného shromaždenia, že sudy žiadaly poslaneckú snemovňu o súhlas k stíhaniu obžalovaného, že rozhodnutím z 25. septembra 1929 prezident republiky rozpustil poslaneckú snemovňu Národného shromaždenia, že v takom případe nastupuje podla § 54 Ústavnéj listiny stály výbor, volený na základe cit. §u Ústavnej listiny, ktorý má až na určité výnimky tie isté práva ako Národné shromaždenie, móže tedy vykonávať aj funkciu imunitného výboru a má tiež rozhodovat o vydaní, a poneváč stály výbor o vydaní obžalovaného nerozhodol, má byť obžalovaný sprostený obžaloby pre všetky trestné činy.
Zmatočná sťažnosť neni základná. Názor sťažovatelov není správný. Rozpustenie poslaneckej sněmovně Národného shromaždenia málo čo do jeho členov ten účinok, že tito přestali byť členmi poslaneckej sněmovně Národného shromaždenia a tým pozbyli aj ochrany, ktorú im Ústavná listina v § 24 ako členom Národného shromaždenia poskytuje. To plynie nielen zo slovného znenia § 24 Ústavnej listiny, podla ktorého požívajú imunity členovia Národného shromaždenia, tedy zrejme len po tú dobu, čo sú členmi Národného shromaždenia, ale tiež zo smyslu cit. ustanovenia Ústavnej listiny, lebo ochrana poskytnutá členom Národného shromaždenia v § 24 Ústavnéj listiny má zrejme umiožniť nerušenú činnosť členov Národného shromaždenia, čo patrné odpadá v případe rozpustenia daktorej sněmovně Národného shromaždenia. Po rozpuštění niektorej sněmovně Národného shromaždenia až do opátovného sojitia sněmovně nastupuje podla § 54 Ústavnej listiny stály výbor a členovia tohoto výboru požívajú podla výslovného ustanovenia odst. 7 § 54 ochrany určenej v § 24. Obžalovaný členom výboru nebol a ani to netvrdí a preto ochrany podla § 24 Ústavnéj listiny po rozpuštění sněmovně nepožíval. Poneváč poslanecká sněmovna o žiadostiach za vydanie obžalovaného nerozhodovala a výbor ustanovený podla § 54 Ústavnéj listiny o žiadostiach rozhodovať nemal, niet po rozpuštění sněmovně prekážok, aby obžalovaný bol stíhaný pre trestné činy spáchané v době, kedy bol členom poslaneckej sněmovně Národného shromaždenia.

Citace:

č. 414. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1922, svazek/ročník 3, s. 145-147.