Čís. 16533.

Podľa § 5 zák. č. 4/1931 Sb. z. a n. možno povoliť zaistenie výživného len pre dávky splatné v jednom roku od podania žiadosti, nie pre dávky pozdejšie.1
(Rozh. z 9. novembra 1937, R III 683/37.)
Z dôvodov:
Žalobkyňa domáhala sa v rozlukovém spore, aby žalovaný manžel zaviazaný bol platiť jej odo dňa pravoplatnosti rozlukového rozsudku mesačnie 500 Kč ako konečné výživné. Práva požadovať dočasné výživné podľa § 102 manž. zák. sa žalobkyňa výslovné vzdala. — Za priebehu sporu pred súdom prvej stolice žiadala žalobkyňa, aby podľa § 5 zák. č. 4/1931 Sb. z. a n. povolená bola v jej prospech zaisťovacia exekúcia pre 6000 Kč, totiž pre dávky požadovaného konečného výživného splatné v jednom roku odo dňa pravoplatnosti rozsudku, ktorý má byť v rozlukovom spore v budúcnosti vynesený.
Súd prvej stolice exekúciu podľa žiadosti povolil. Rekurzný súd usnesenie súd prvej stolice zmenil a žiadosť zamietol. Dôvody: Podľa § 5 zák. č. 4/1931 Sb. z. a n. môže navrhnúť zaisťovaciu exekúciu pre výživné splatné v jednom roku ten, kto sa domáhá, aby súd stanovil v jeho prospech nárok na výživné. Z tohoto znenia zákona plynie, že podmienkou povolenia zaisťovacej exekúcie je sice púhe podanie žaloby alebo návrhu, avšak takého obsahu, že priznanie výživného je deklaratornej povahy, t. j. závislé jedine od pravdivosti skutkových tvrdení o okolnostiach spadajúcich do minulosti, o ktoré sa žaloba alebo návrh opiera. Tento predpoklad nie je v súdenom prípade splnený. Žalobkyňa totiž sa zriekla v rozlukovom spore nároku na dočasné výživné a požaduje výlučné len prisúdenie konečného výživného, pre ktoré bola práve napadnutým usnesením povolená zaisťovacia exekúcia podľa § 5 cit. zák. Tento nárok je však podmienený tým, že bude v prospech žalobkyne v rozlukovom spore vynesený rozsudok, ktorý bude mať konstitutivný účinok, a závisí tedy oprávnenost tohoto nároku od budúcej okolnosti, o ktorej je teraz ešte neisté, či objektivne vôbec nastane. Preto bola pre tento nárok zaisťovacia exekúcia podľa § 5 cit. zák. povolená neprávom.
Najvyšší súd rekurz žalobkyne zamietol.
Dôvody.
Žalobkyňa žiada podľa § 5 zák. č. 4/1931 Sb. z. a n. zaistenie konečného výživného na dobu jedného roku počínajúc dňom, ktorými rozsudok v jej spore o rozluku nadobudne právnej moci.
Z porovnania predpisov §§ 5 a 6 zák. č. 4/1931 Sb. z. a n. plynie, že podľa § 5, ktorý treba pre jeho vyminečnú váhu vykladať spôsobom obmedzujúcim, možno povoliť zaistenie výživného len pre dávky splatné v jednom roku od podania žiadosti o zaistenie, nie však pre dávky na dobu pozdejšiu.
V dôsledku toho bolo usnesenie rekurzného súdu — hoci z iných dôvodov — potvrdené.

Porov.: Úr. sb. č. 1843, 1974, 2277, 2789.

Citace:

č. 16533. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 679-680.