NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 2

Čís. 16438.

Osoba podavšia opozdený rekurz proti usneseniu, ktorým bola pre márnotratnosť daná v opatrovníctvo, nemôže sa odvolávat’ na § 36 odst. 4, nesporného pokračovania.
(Rozh. z 12. októbra 1937, R IV 322/37.)
Rekurzný súd rekurz sťažovateľa proti usneseniu súdu prvej stolice, ktorým bol daný v opatrovníctvo pre márnotratnosť (§ 28 lit. c) zák. čl. XX:1877), odmietol. Dôvody: Napadnuté usnesenie, ktorým bol sťažovateľ daný podľa § 28 lit. c) zák. čl. XX:1877 v opatrovníctvo pre márnostratnosť, bolo sťažovateľovi doručené dňa 13. októbra 1936 a rekurz bol podaný teprve dňa 21. decembra 1936, tedy po uplynutí lehoty odst. 1 § 36 zák. č. 100/1931 Sb. z. a n. Ustanovení odst. 2 lit. b) tohoto §u a odst. 2 lit. f) 41 cit. zák. nemožno použiť, lebo podľa odst. 2 § 723 Osp. osobu, ktorá m;á byť daná v opatrovníctvo, treba predvolať bez vymenovania opatrovníka, tedy nebolo treba, aby bol sťažovateľ v pokračovaní zastúpený opatrovníkom.
Najvyšši súd usnesenie rekurzného súdu potvrdil z jeho dôvodov, ku ktorým dodal:
Podotýka sa, že poučenie, spomenuté v rekurze, je obsáhnuté v usnesení súdu prvej stolice, totiž, že rekurz možno podať do 15 dní u tohoto súdu.
Na odst. 4 § 36 zákona č. 100/1931 Sb. z. a n. sa sťažovateľ nemôže odvolávať, lebo nejde o osobu, ktorá už je v opatrovníctve, ale len o jej danie v opatrovníctvo.

Citace:

Čís. 16438. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 478-479.