Čís. 6299.

Keď jeden z pachatel'ov už skončil svoj neozbrojený — holou rukou prevedený — útok proti orgánu vrchnosti (§ 4, odst. 2 zák. čl. 40:1914), a potom druhý pachatel' tiež samostatne útočil proti tomuže orgánu vrchnosti nožom (§ 6, odst. 2 uved. zákona), a spôsobil mu poranenie (§ 301 tr. zák.), nemožno — ak nebolo medzi oboma pachatel'mi vzájomnej dohody — prv uvedeného vinníka činiť zodpovedným ani za použitie noža druhým pachatel'om, ani za poranenie orgánu vrchnosti (nejde tu o spolupachatel'stvo v smysle § 70 tr. zák.).
(Rozh. zo dňa 1. decembra 1938, Zm IV 498/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre zločin násilia proti orgánu vrchnosti vyhovel zmätočnej sťažnosti obžalovaného B., uplatňovanej na základe § 385, čís. 1 b) tr. p., rozsudok vrchného súdu z tohoto dôvodu zmätočnosti zrušil vo výroku, ktorým bol čin obžalovaného B. kvalifikovaný aj podl'a § 6, odst. 2 zák. čl. 40:1914 a podl'a § 301 tr. z., tieto kvalifikácie pominul a kvalifikoval tento čin ako prečin násilia proti orgánu vrchnosti podl'a § 4, odst. 2 zák. čl. 40:1914. Z dôvodov:
Zmätočnej sťažnosti obžalovaného B., uplatnenej podl'a § 385, č. 1 a), b) tr. p., správne iba podl'a § 385, č. 1 b) tr. p., proti podradeniu činu tohoto obžalovaného tiež pod ustanovenia § 6, odst. 2 zák. čl. 40:1914 a § 301 tr. z., nel'ze odopreť oprávnenie.
Podl'a zisteného skutkového stavu tento obžalovaný sa spoločne s inými mládencami zúčastnil tanečnej zábavy a večer v podnapilom stave sa začal biť. Proti bijúcim sa mládencom zakročili obecní strážnici konajúci na zábave službu, menovite poškodený M. vyzval obžalovaného B. a spoluobžalovaného A., aby sa vzdialili zo siene, na čo obžalovaný B. uhodil poškodeného M. rukou do l'avého ramena a keď sa poškodený uhnul nazpäť, uderil ho niečim do l'avého ramena — píchol nožom — obžalovaný A. a spôsobil mu poranenie, ktoré sa v ôsmich dňoch zahojilo.
Tento trestný čin bol vrchným súdom kvalifikovaný aj u obžalovaného B. jednak ako zločin násilia proti orgánu vrchnosti podl'a § 4, odst. 2, § 6, odst. 2 zák. čl. 40:1914, jednak ako prečin l'ahkého ublíženia na tele podl'a § 301 tr. z., a to z toho dôvodu, že vraj bez ohl'adu na to, že len obžalovaný A. bol nožom ozbrojený a len tento pichol poškodeného, sú obaja rovnako zodpovední, lebo vraj ich viedol jednotný úmysel bantovania, zrejmý vraj z toho, že keď obžalovaný A. videl, že jeho brat B. bije poškodeného, ihneď uderil aj on s nožom v ruke poškodeného.
Z uvedeného je zrejmé, že vrchný súd pri kvalifikovaní trestného činu zaujal stanovisko, že čin obžalovaného A. a obžalovaného B. vyčerpáva náléžitosti spolupachatel'stva podl'a § 70 tr. z.
Tento právny názor vrchného súdu je však mylný.
Podl'a zistenia nižších súdov započal s útokom proti zakročujúcemu strážnikovi M. obžalovaný B. tým, že ho uhodil holou rukou do ramena, a tým svoj útok aj skončil.
Z toho, že len potom obžalovaný A. tiež útočil proti strážnikovi nožom a ho aj poranil, nemožno uzatvárať, že obžalovaný B. vedel o tom, že aj obžalovaný A. bude útočiť proti obecnému strážnikovi, a to nožom a že tedy obžalovaný B. spojil svoj trestuhodný úmysel s úmyslom obžalovaného A. Naopak podl'a zisteného skutkového stavu činnosť obžalovaného B. bola úplne samostatná a neodvislá od neskoršej činnosti obžalovaného A.
Zo zistených skutočností nemožno dovodiť ani to, že by boli obidvaja obžalovaní útočili na poškodeného po výslovne sjednanej predchodzej vzájomnej dohode, a z činnosti, ktorú vykonal B., nemožno ani dovodiť, že súhlasil s činnosťou a pripojil sa k úmyslu obžalovaného A., najmä keď nebolo zistené, že obžalovaný B. pri samotnom útoku obžalovaného A. proti poškodenému nejako, nech skutkom či slovom prispel k uskutočneniu zranenia poškodeného, ba nebolo zistené ani to, že by v čase svojho útoku bol vedel o tom, že obžalovaný A. má pri sebe nôž a že aspoň chovanie jeho bolo také, že z neho bolo zbadatel'né, že sa chystá k takému útoku a že pri útoku proti poškodenému noža použije.
Mylne preto vrchný súd uznal, že ide o spolupachatel'stvo podl'a § 70 tr. z. a mylne uznal obžalovaného B. vinným aj za činnosť obžalovaného A. V dôsledku toho vyhovel Najvyšší súd v tomuto smere zmätočnej sťažnosti obžalovaného B., pokračoval podl'a ustanovenia § 33, odst. 1 por. nov., z dôvodu zmätočnosti podl'a § 385, č. 1 b) tr. p. zrušil rozsudok vrchného súdu a kvalifikoval trestný čin tohoto obžalovaného len ako prečin podl'a § 4, odst. 2 zák. čl. 40:1914.

Citace:

Čís. 6299. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 423-425.