Čís. 5649.

Prípadom uvedeným v § 11 tr. zák., v ktorých pominula trestnosť činu, rovná sa i prípad, keď obžalovaný úplné odpykal trest uložený mu cudzozemskými súdom. V takom prípade možno však podľa § 15 tr. zák. zaviesť pokračovanie len tým cieľom, či hľadiac na spáchaný trestný čin má byť vymeraný vedľajší trest straty úradu a volebného práva do obcí.
(Rozh. zo dňa 24. juna 1936, Zm IV 410/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti V. P. pre zločin krádeže následkom opravného prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podaného generálnou prokuraturou, vyniesol rozsudok, ktorým uznal tento opravný prostriedok základným a vyslovil, že pravoplatným rozsudkom krajského sudu v Užhorode zo dňa 16. apríla 1936, č. j. Tk VI 528/34-36, bol porušený zákon v ustanoveniach §§ 11 a 15 tr. z.; podľa § 442 posl. odst. tr. p. najvyšší súd zrušil uvedený rozsudok vo výroku o treste hlavnom a uloženie tohoto pominul.
Dôvody:
Rozsudkom krajského súdu v Užhorode zo dňa 16. apríla 1936 bol obžalovaný V. P. uznaný vinným zločinom krádeže podľa §§ 333, 336, čís. 4 a 8 tr. z. Na základe § 49, odst. 2 tr. n. za použitia § 92 tr. z. bol mu vymeraný ako hlavný trest 15mesačný žalár a podľa § 341 tr. z. strata úradu a volebného práva do obcí na dobu 3 rokov. Podľa § 94 tr. z. bola obžalovanému do trestu započítaná väzba 10 mesiacov väzenia, ktorú odpykal v N. (v Belgii). Rozsudok stal sa pravoplatným.
Pre tenže trestný čin bol obžalovaný odsúdený tiež rozsudkom tribunálu v N. v Belgii zo dňa 31. marca 1933 k trestu 10 mesiacov väzenia a 10 frankov pokuty. Trest ten si obžalovaný odpykal v dobe od 18. februára 1933 do 14. januára 1934.
Trestné pokračovanie proti obžalovanému bolo zavedené podľa § 8 tr. z., keďže obžalovaný je československým štátnym občanom.
Podľa § 11 tr. z. pre trestné činy spáchané československým štátnym príslušníkom v cudzine v prípadoch uvedených v § 8 tr. z. (nejde-li totiž o prípad uvedený v § 7, č. 1 tr. z.) nemôže byť v Československu zahájené trestné pokračovanie, není-li čin trestný podľa zákonov platných na mieste činu, alebo podľa zákonov československých, alebo pominula-li jeho trestnosť podľa niektorého z nich, alebo preminul-li mu trest príslušný cudzozemský úrad.
Podľa intencie zákona a dôvodovej zprávy k trestnému zákonu (zák. čl. V z roku 1878) rovná sa prípadom uvedeným v § 11 tr. z., v ktorých pominula trestnosť činu, i prípad, keď obžalovaný úplne odpykal trest uložený mu cudzozemským súdom. V takomto prípade však ľze podľa § 15 tr. z. zaviesť pokračovanie len tým deťom, či hradiac na spáchaný trestný čin má byť vymeraný vedľajší trest straty úradu a velebného práva do obcí.
Mýlil sa preto krajský súd v Užhorode, keď proti ustanoveniu §§ 11 a 15 tr. z., hod tu jestvoval dôvod vylučujúci uloženie trestu hlavného, vymeral obžalovanému tiež trest straty slobody pre zločin krádeže, keďže tento trestný čin nenáleží medzi trestné činy, uvedené v § 7, čís. 1 tr. z. Citovaným rozsudkom krajského súdu v Užhorode, pokiaľbol týmto súdom uložený obžalovanému hlavný trest na slobode, bol tedy porušený zákon v ustanoveniach §§ 11 a 15 tr. z.

Citace:

č. 5649. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 310-311.